Kolíbavka
Pán Gawain & Zelený rytíř
rozhovor Thomasa Orrowa s Lukášom Komárkom
Študujete na Fakulte dizajnu a umenia Ladislava Sutnara na Západočeskej univerzite v Plzni komiks a ilustráciu. Ako vnímate vplyv školy na vaše umelecké smerovanie?
V tomto ohľade mi škola dala najviac tým, že som sa dostal do spoločnosti kreatívnych a otvorených študentov. Pedagógovia nám odovzdávajú veľké množstvo znalostí a venujú sa nám nad rámec svojich povinností (napríklad konzultácie o štvrtej ráno). Ak ma však niekto posunul dopredu – ako v prístupe k tvorbe, tak aj v myslení – boli to moji spolužiaci.
Čím vás zaujala súťaž Henryk v bublinách, venovaná Sienkiewiczovi, ktorú organizuje Poľský inštitút v Prahe, kde ste získali ocenenie? Aké má na festivale postavenie vaša plzeňská alma mater?
Práve vďaka škole som sa o súťaži dozvedel a snáď jediným dôvodom pre moju účasť bolo, že pán Sienkiewicz napísal Ohňom a mečom.
Do akej miery ovplyvnili váš rukopis ilustrácie ruských rozprávok od Ivana Bilibina?
Priznám sa, že niečo také nedokážem odhadnúť. Mám pre jeho práce slabosť a aj keď nie všetko sa mi páči, je niečo čarovné a nezabudnuteľné na tom, ako vkladá slovanské motívy a vzory do štýlu tradičných japonských tlačí.
Určite máte svojho obľúbeného českého ilustrátora, európskeho či svetového autora komiksov.
Obávam sa, že nie je iba jeden. Mike Mignola z očividných dôvodov, Dave McKean pre jeho prejav, obaja členovia Kerascoët pre vizuálne rozprávanie a atmosféru, Luke Pearson pre niekoľko výborne riešených stránok, Joann Sfar, Lewis Trondheim a ešte by som mohol pokračovať. Jedným z veľkých krokov v mojom vzdelaní bolo, keď som sa naučil vyhľadávať rôznorodých tvorcov a pozorovať, čo robia správne. Ďalším veľkým krokom bolo, keď som sa naučil hľadať ich chyby.
Sir Gawain, Zelený rytier… Očarili vás artušovské legendy?
Už v dvanástich rokoch.
Pracujete tiež na komiksových či ilustračných konceptoch viažucich sa k českým legendám alebo slovanskej mytológii?
Áno, začínam sa týmto témam venovať čím ďalej, tým viac – či už v rámci školských zadaní, alebo vo svojej voľnej tvorbe. Na základnej škole som sa intenzívne ponoril do severskej mytológie a bohatierskych spevov, ktoré obsahuje Edda, prečítal som si rôzne ságy o hrdinoch akými sú Ragnar a Beowulf. Takto som narazil na fínsku Kalevalu a zas ma očarovali príbehy veľkého pevca – čarodejníka Väinämöinena, kováča Illmarinena, ktorému nebolo rovno; ale získal si ma i pyšný Joukahainen. Keď som sa začal zaujímať o našu slovanskú mytológiu, uvedomil som si, že sa vraciam k rozprávkam a príbehom, ktoré som počul z rozprávania ako úplne maličký – Baba Jaga či Ježibaba, Vták Ohnivák i Zmej Hrozný. A to ma uchvátilo.
Dnešná doba je nepochybne, ako všetky doby z pohľadu súčasníka, málo zrozumiteľná. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa obraciate do štylizovaných svetov čias minulých, kde sa nám všetko javí už pomenované a čitateľnejšie pre vizuálnu prácu?
V podstate áno – staré príbehy vnímam hlavne ako poučenia, ktoré nám pomáhajú pochopiť svet okolo nás. Môžeme si prečítať rozprávanie o Zelenom rytierovi, ktorý vyzýva Artuša a jeho pyšný dvor k súboju a nemusíme hľadať hlbší význam. Ale nie je snáď niečo súčasné na zelenom obrovi, ktorý vyzýva k pokore pod hrozbou strašnej skúšky?
Pre váš prejav je charakteristické hľadanie minimalizmu. Dospievate k nemu zjednodušovaním, kde hľadáte podstatu kvôli sile vašej výpovede?
Dávam prednosť jednoduchosti, ktorá ponechá kúsok na domyslenie pre čitateľa. Zároveň sú jednoduché tvary často zaujímavejšie a ľahšie čitateľné, v rámci celku môžu veľmi prekreslené komiksové panely spomaliť dej a pri dlhšom príbehu i unaviť.
Vo vašom výtvarnom prejave prisudzujete obrazu často symbolické farebnosti?
Snažím sa, aby bol obraz niečo, nad čím sa človek môže zamyslieť, niečo, v čom možno hľadať hlbšie spojitosti a ďalšie významy. Je to hra, ktorá môže diváka viac vtiahnuť do deja a v istom zmysle odmeniť za pozornosť.
Má pre vás komiks v súčasnosti akési intermediálne východiská a vplyv?
Komiks je sám vo svojej podstate intermediálna tvorba, iba trochu inak – vôňu, pohyb i zvuk môžeme vyjadriť obrazom. A je v tom čaro, keď sú vyjadrené dobre. Keď nakreslíme jemnú melódiu trubadúrovej lutny, ako sa tiahne medzi panelmi po stránke. Je to osobný zážitok. Miesto toho ku komiksu pridajte nahrávku strún a čaro sa takmer vytratí.
Smerujú vaše ambície tiež k scenáristike?
Pri práci na komikse je scenár jeden z krokov tvorby, takže si dovolím povedať, že v tejto chvíli sa venujem scenáristike celkom často.
Máte určité ilustračné či komiksové priania alebo ambície, ktoré sa viažu na konkrétnu tému, resp. literárnu predlohu?
Moju diplomovú prácu – dlhý, epický príbeh v podobe komiksu. Už sa jej venujem druhý semester vo svojom voľnom čase, ale stále ma čakajú ešte dva roky písania a kreslenia.
Komiksový blok je pripravovaný v spolupráci s edíciou komiksových zošitov Tom Orrow a vydavateľstvom Dive Buki, Košice. Editori: Rišo Kitta & Pavol Bratský.
https://knihynadosah.sk/wp-content/uploads/2018/06/LK-16303.jpg
Lukáš Komárek (CZ, *1995) je nádejným predstaviteľom nastupujúcej mladej českej komiksovej scény. Študuje ilustráciu a komiks na Fakulte dizajnu a umenia Ladislava Sutnara v Plzni. Rodák z východných Čiech, ktorého okúzľujú a inšpiračne sprevádzajú rozprávky, povesti a fantazijné príbehy plné rytierov a démonov, čo sa zrkadlí aj v jeho ilustračnej a komiksovej tvorbe. Svoje práce publikoval v zborníkoch: Pomimo, ENTER, XRXmag.
Ocenenia:
Henryk v bublinách 2016 – 3. miesto za komiks Sienkiewicz
Thomas Orrow Award 2017 – Cena za najlepšie komiksové dielo za komiks Maiden Fair
Komiksografia
ako kresliar:
Kolíbavka (2015), autorský komiks, semestrálna práca
A Song of Her (2015), autorský komiks, semestrálna práca
Sienkiewicz (2016), autorský komiks
Pán Gawain & Zelený rytíř (2017), autorský komiks, In: Pomimo 4
Tryzna (2017), autorský komiks, bakalárska práca
Maiden Fair (2017), autorský komiks, In: ENTER No. 31
Brehy (2018), spolupráca: Eva Mária Ondová, In: XRXmag Vol. 7
