Mesiac: január 2018

Hovorí sa, že keď dieťa, každé v inom veku a svojským spôsobom, začne uvažovať o smrti, prekračuje pomyselný prah dospelosti. Na zdanlivo triviálnu (nielen) detskú otázku, prečo musíme zomrieť, nevieme uspokojujúco odpovedať, azda preto, že by sme museli pripustiť nezmyselnosť nášho života, neodvratne, i podľa M. Maeterlincka, smerujúceho k jedinej istote, smrti: „V našem životě a v našem světě platí pro nás jediná událost, a tou jest naše smrt. Ona je ...

I. & na mesto sneží & sneží, biely pád dopadá na tvoje dlane v meste sneží & sneží, duša nepovstane, autobus neodíde, nikto nič nezmešká hrdlá továrenských cigariet vyfukujú svoj vznešený rozkošnícky dym do ružovo belasej nahoty prázdneho neba & v meste sneží & sneží ... všetko zapadne samo do seba ... & hlavne do nemého spasenia tohto ľadového nebeského aktu /taktu zvončekov .. chladom ...

„K niektorým ľuďom si nájdeme cestu až po smrti.“ I. Na jej hrobe boli každú nedeľu čerstvé kvety. Všimla som si to, keď som sa prestala vláčiť na cintorín každý deň ako zbitý pes a v duchu zavýjať od bolesti nad vlastnou stratou, vtedy, keď som už prichádzala nenáhlivým krokom a s mamou som začala viesť dlhé nežné dialógy, ktorých repliky sme počuli len my dve. Spolu s tým, ako sa ...