Nedávno som zachytila na sociálnych sieťach myšlienku, ktorá mi vyrazila dych: vraj keby mali starí ľudia čo len štipku slušnosti v sebe, odovzdali by svoje domy mladším a sami by odišli do domovov dôchodcov. Tak sa údajne vyjadrila dvadsaťšesťročná mladá žena. Medzi nami, v súčasnosti sú aj šesťdesiatnici mladí, a hoci dnes považujeme človeka, ktorý prežil štvrťstoročie, za mladého, v časoch mojej mladosti by bola dotyčná označená ako stará dievka. Už len z tohto vidieť, ako sa mení optika posudzovania života. Pravdu povediac – s takýmto radikalizmom som sa ešte nestretla. Už dopredu je odsúdený na zánik – rodí sa menej detí. Zatiaľ takticky obchádzam dotyčnú hlásateľku spoločenskej spravodlivosti, skrývam sa za čísla a akúsi optiku posudzovania života. Pravdou je, že by som sa chcela s dotyčnou porozprávať. Spýtať sa, čo by urobila, keby som jej darovala svoj malý žltý domček neďaleko dunajskej hrádze. Asi by jej nevoňal. Nemá v záhrade bazén ani vírivku, treba kosiť, polievať. Susedov vlčiak vkuse breše, mačka od tretích susedov sa zakráda v záhrade, väčšinou vtedy, keď sa môj pes vyvaľuje pod posteľou a najčastejšie chrápe. No keď je vonku a na čierno-bielu mačku natrafí, vtedy robí svaly a vždy ju spoľahlivo vytisne zo svojho územia. Starej dievke, ktorá sa oháňa štipkou slušnosti u dôchodcov, by som musela vysvetliť, kde dávať kompost a ako často zastrihovať brečtan, aby sa nepreplazil k susedovi.
A potom – interiér. Čo by, preboha, táto osoba urobila s mojimi knihami? Je mi jasné, že o prednášky Umberta Ecca by ani okom nezavadila (sama musím nabrať odvahu, keď sa občas do niektorej pustím). No je tu väčší problém – ja nemám ani jednu knihu ružovej knižnice! Ani jeden príbeh, kde ohrdnutá žena najprv narieka do vankúša a potom sa zmobilizuje, schudne a následne si vychutnáva úžas a obdiv okolia (a predovšetkým svojho bývalého). Nuž, priznám sa, nemám takéto knihy, v ktorých už na tretej-štvrtej strane textu viem, ako sa skončia. To by novú majiteľku môjho domu muselo aspoň nasrdiť, ak nie zlomiť. Úvahy Jiřího Suchého, romány Katje Kettu, texty Vilikovského, Slobodu, Šikulovej a stoviek ďalších autorov… čo by s nimi urobila? Prepánajána, a čo moje latinské texty, ktoré som si odkladala, že raz, ak budem dôchodkyňa (a som! Už roky som…), sa do nich opäť ponorím. Nuž ale dá sa, keď vychádza toľko dobrých kníh? A dokonca od našich slovenských autoriek! Taká Kolotočárka od Jany Wernerovej či Deväťhlavý dom Anny Valentovej! Dokázala by si táto stará dievka bažiaca po domoch starých ľudí, ktorí nemajú ani štipku slušnosti, aby odtiahli do domovov dôchodcov, vychutnať tieto naše súčasné skvosty? Veď tam ženy neprichádzajú k svojmu bývaniu len tak, šibnutím čarovného prútika. Kolotočárka si musí zažiť na vlastnej koži metódy svojej starej mamy, ktorá ju večer umýva protestne v lavóri pod oknami bytovky. Aj v deväťhlavom dome sa tlačí súrodencov ako maku. Nie, tieto knihy by novú majiteľku môjho domčeka neoslovili. Vlastne si dovolím tvrdiť, že by ju žiadne knihy neoslovili. Že veľké žonglovanie s domami môže vypotiť len slaboduchý mozog. Už v škole to muselo byť ťažké, veď toľko absolventov vysokej školy života nás o tom každý deň presviedča. A pritom poznám mnoho ľudí, ktorí sa nehrdia titulmi, no voňajú človečinou tak, že sa oplatí s nimi žiť.
Prečo je to tak, že niektorí majú potrebu predvádzať sa na sociálnych sieťach, aj keď slaboducho, a tí, ktorí by mali čo povedať, mlčia? Nemlčme – pozrite sa na môjho psa: vylezie spod postele, vytiahne staré kosti a beží ako o život vyduriť drzú mačku. Nedovolí, aby som zbierala po nej hovienka po trávniku. Musí mi stačiť, že zbieram tie psie.
Marta Hlušíková, prozaička a poetka, autorka s blízkym vzťahom k literatúre pre deti, porotkyňa literárnych súťaží, prekladateľka z češtiny, spoluautorka desiatok zborníkov, držiteľka viacerých ocenení Literárneho fondu a Slovenskej sekcie IBBY. Z jej próz je najnovším výber poviedok v češtine Vykřičník v trávě (Jas). Z kníh pre deti je to trilógia Modré srdce s kečupovým fľakom, Kam zmizol môj brat?, Nenápadní sú vždy naj (Slovart), Naja naja a ja (Perfekt), 77 nezvyčajných dní (AlleGro) a Leto s Marge (Slovart).
