Natália Mintálová, IV.E
Ako moc zmenila štátnika?
Zmenil sa v tom, ako vykonával svoju funkciu: kedysi konal, na jeho činy doteraz Frank spomína a možno nepoužíval vždy úplne správne postupy, dosiahol nimi čo potreboval (napríklad keď v Pohore protestovali a vyhlasovali, že oni budú žiť bez štátu, tak on im nechal vypnúť elektrinu, odpojiť telefón, zrušil autobusy (lebo to všetko bolo štátne), aby ich znovu presvedčil k spolupráci), neskôr ku koncu svojej kariéry sa už bál konať a tak nič nerobil.
Zmena v rečnení: vždy výborne rečnil, vedel sa prihovárať ľudu a vždy im mal čo povedať, ale neskôr začal používať len prázdne frázy a dokonca si nechal prejavy písať niekým iným
Zmena v povahe a vo vzťahu k doktorovi Poloncovi a Judite: keď bol partizán, dlhšiu dobu ho ukrývali Juditiny rodičia – jej otec doktor Polonec s manželkou ho prichýlili u nich vo vile a on im bol za to veľmi vďačný a ostal s nimi dobrý priateľ, potom však (po incidente u nich vo vile, kedy sa pokúsil opitý znásilniť Juditu) sa zľakol, že by niekde mohli vyzradiť, čo sa v tú noc stalo a on by prišiel o svoje postavenie, a tak dal Juditu aj jej otca zavrieť do väzenia.
Postupne sa zbavil všetkých svojich priateľov: s Frankom sa prestal priateliť, lebo už jednoducho nemali nič spoločné, ich spoločný kamarát z hôr, z čias kedy boli partizáni, Fero Cígeľ kvôli nemu skončil vo väzení (lebo využíval jeho hotel na všetky podujatia, ktoré organizoval a nikdy neplatil a keď raz prišla do hotela kontrola a prišla na to, že chýbajú peniaze, Fera zavreli a štátnik s tým nič nespravil), za ich spoločnými kamarátmi z detstva a mladosti prestal chodiť, lebo zrazu niekde nadobudol mylný pocit, že on je niekto viac ako oni
Vymenil svoju rodinu: s Margitou sa rozviedol, lebo mal pocit, že sa nehodí do tej spoločnosti, v ktorej teraz žil a našiel i novú manželku (jeho mladú sekretárku), svojho syna Martina vydedil po komplikáciách na univerzite, na ktorej Martin študoval napriek tomu, že po rozvode bojoval o to, aby syn ostal s ním.
Priblížte vzťah medzi Frankom a mŕtvym
Frank a mŕtvy štátnik boli už od detstva (od prvej triedy) výborní, nerozlučiteľní priatelia (aspoň z Frankovej strany to tak bolo, ale potom ku koncu diela sa Frank zamýšľa, či to tak bolo aj zo štátnikovej strany alebo mu len lichotilo, že mal pri sebe vždy niekoho, kto ho mal rád a kto ho obdivoval). Potom sa však odcudzili, pretože si prestali rozumieť a ich životy, postoje a chovanie už boli veľmi rozdielne. Toto odcudzenie sa začalo počas štátnikovej premeny, kedy mu začalo viac záležať na moci a na svojom postavení ako na všetkom ostatnom.
Čo a kedy sa zbabralo?
Ich priateľstvo. Skončilo sa síce postupne, lebo si prestali rozumieť, ale všetko to bolo len kvôli štátnikovej premene (oni spolu už toho totiž prekonali veľa, aj lásku k tej istej žene, ale z Frankovej strany neočakávané rozdiely v názoroch a povahe štátnika už ich priateľstvo nevydržalo). Začalo sa to babrať, keď mu začalo veľmi záležať na moci, ktorú vlastne ani nechcel využívať, len hromadiť. Taktiež sa začal báť všetkých naokolo a všetkých podozrieval, a preto takto postupne od seba všetkých ľudí, ktorým na ňom záležalo, od seba odohnal.
Aká bola pravá príčina úmrtia Veľkého muža a prečo bola tajomstvom?
Pravou príčinou smrti štátnika bol moč v krvi = choroba nazývaná urémia. Bolo to tajomstvom práve preto, že ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia, čo bolo klamstvo a na to sa predsa nesmelo prísť. Bolo to tajomstvo aj preto, že tak vysoko postavený dôležitý muž, ku ktorému možno mnoho ľudí aj vzhliadalo predsa nesmie zomrieť na takú chorobu akou je urémia, ktorá sa môže pritrafiť kade-komu. Štátnik musí, aspoň verejne, zomrieť na niečo, čo si ľudia budú môcť vysvetľovať a ospravedlniť jeho ťažkým povolaním ( v knihe sa spomína infarkt, pretože vtedy by si ľudia hovorili, že mu zlyhalo srdce od toľkých povinností a ťažkých rozhodnutí).
Prečo podpísali lekári falošnú diagnózu na úmrtnom liste?: Lekári podpísali falošnú diagnózu, lebo Galovič ich k tomu prinútil. Všetci traja sa báli o svoje miesto (hlavne jeden z nich, ktorého miesto malo byť nanovo menované v najbližších týždňoch), a tak podpísali.
Opíšte podľa situácie so starenkou metódy, ktoré používala tajná služba.
Vodca tajnej služby Jančuška bol paranoidný a škodcov videl aj v nevinných občanoch, preto aj na starenku Hatalovú kázal nasadiť jednu skupinu tajnej služby. Používali rôzne metódy: kontrolovali jej poštu; sledovali, s kým sa stretáva; nainštalovali jej mikrofóny po celom byte ešte aj na záchode; niekoľkokrát prehľadali celý jej byt.
Ako sa skončil tento prípad?
Nadporučík, ktorý o tomto všetkom Frankovi rozprával to už nevydržal a šiel za štátnikom. Ten sa hneď pustil do sporu s Galovičom (lebo Jančuška bol Galovičov človek), ich skupinu, ktorá sledovala Veroniku Hatalovú hneď rozpustili a Jančuškovi dokonca diagnostikovali pokročilé štádium paranoje a skončil na psychiatrii.
Porovnanie spracovania reálií z povstania v Mňačkovom románe Ako chutí moc a Bednárovej novele Kolíska
Rozdielne je, že v Mňačkovom románe Ako chutí moc bol vyobrazené aj tvrdší spôsob boja partizánov (naháňali ich Nemci a bol tam opísaný aj boj na Kľaku, keď štátnik prišiel o takmer celú svoju skupinu) a v Bednárovej Kolíske sa toho v lese v partizánskom boji veľa nedialo (v ich bunkri v lese bol celkom pokoj, Nemci ich tam nikdy neprepadli, len strážili dedinu pod lesom).
Ďalším rozdielom bolo, že napriek tomu, že v oboch dielach boli vyobrazení Nemci, v novele Kolíska sa Bednár snažil poukázať nato, že nie všetci Nemci boli rovnakí a že možno nie všetci súhlasili s rozkazmi, ktoré museli plniť, zatiaľ čo v románe Ako chutí moc sa autor nijako nepozastavuje nad vnútorným svetom Nemcov a Nemci sú v tomto diele zobrazení ako skupina = všetci rovnakí.
Rovnako vyobrazené boli skutočnosti ako boj Nemcov proti partizánom v horách. V Kolíske sa tento boj ale odohráva skôr v dedine (vtedy, keď Majerský zastrelil v noci niekoľkých Nemcov pred Zitiným domom) a v románe Ako chutí moc sa boj Nemcov a partizánov odohráva v lese na Kľaku. Podobne je to aj s vyobrazením spôsobu skrývania sa partizánov, keď sa náhodou ocitli v dedine či v meste ( v Kolíske sa Majerský pred Nemcami schoval u Zity, keď ušiel od svojej skupiny v lese a v diele Ako chutí moc sa štátnik skrýval pred Nemcami u Judity a jej rodičov v dome).
Ženy v štátnikovom živote
Prvou ženou v štátnikovom živote bola Margita, ktorú prebral Frankovi, keď boli mladí. Myslím si, že Margita ho mala úprimne rada a snažila sa ho podporovať vo všetkých jeho pracovných rozhodnutiach, no potom, keď sa zmenil už mu nestačila. Myslím, že to bola žiadúca (túžil po nej Frank, štátnik aj profesor Fonda), všímavá (vedela, že štátnik ju podvádza s jeho novou sekretárkou) a veľmi chápavá žena (napriek tomu, že zo začiatku bola na štátnika po ich rozvode veľmi nahnevaná, potom Frankovi rozprávala, že to vlastne chápe, dokonca prišla na štátnikov pohreb – Frank ju videl v sprievode). Jediné, čo sa mi na jej postave nepáčilo, bolo, že na konci knihy štátnikove činy ospravedlňovala tým, že vtedy, keď sa rozviedli, tak to vlastne ani nebol on a že on by to nikdy neurobil, keby sa nezmenil.
Ďalšou ženou, s ktorou mal štátnik chvíľu krátky vzťah, je Judita. Boli spolu počas povstania, keď bojovali v horách a krátky vzťah mali, aj keď Juditiny rodičia štátnika skrývali u nich doma. Podľa mňa bola Judita veľmi naivná, pretože aj po rokoch a potom všetkom, čo urobil jej a jej rodine ho stále ľúbila. Štátnik bol jej prvá a jediná láska napriek tomu, že mala manžela. Správanie a hlavne zmýšľanie Judity sa mi vôbec nezdalo správne, lebo štátnika videla zidealizovaného a stále ho ospravedlňovala (keď sa ju pokúsil u nich vo vile znásilniť, stále hovorila, že bol len opitý, že nebol pri vedomí a že sa mu asi len vynorili staré spomienky a keď ich dal ju, jej otca a jej manžela zavrieť, nechcela si pripustiť, že to bol on a stále tvrdila, že on by tomu zabránil, keby mohol).
Po tom ako sa rozviedol s Margitou, si vzal za ženu svoju mladú plavovlasú sekretárku, pre ktorú ju vlastne aj opustil. Zo začiatku som z nej mala pocit, že je to len zlatokopa, ktorá túžila byť po boku tak mocného, vplyvného a bohatého muža, ako bol štátnik, ale po pasáži, kde sa zveruje u nich vo vile Frankovi, po tom, ako sa štátnik zase opil, som čiastočne zmenila názor. Myslím si, že na začiatku ho mala naozaj rada, no potom ako si uvedomila, že preňho je len akýmsi doplnkom a že teraz, keď už ju má, už ho nezaujíma, prestala sa snažiť o jeho lásku a pozornosť a našla si milenca. Štátnik sa k nej choval násilnícky, keď bol opitý a ona to s ním napriek tomu vydržala. Určite v tom mala aj svoje záujmy, ale ja si myslím aj to, že v tom zohrala úlohu ľútosť (aj Frankovi vtedy u nich vo vile povedala, že ho niekedy tak trochu ľutuje, lebo zostal sám, ale už jej je to ľahostajné).
Poslednou ženou s menom, ktorá sa v štátnikovom živote vyskytuje je Licka. Štátnik a Licka spolu ani skutočný vzťah nemali, bola to skôr jednostranná záležitosť z Lickinej strany. Štátnik bol muž, ktorý Licke viac ráz pomohol (raz, keď ju zavreli do väzenia po úteku jej muža na západ ju štátnik nechal pustiť a druhý raz, keď ju kvôli tomu, že bola vo väzení nechceli zamestnať, on sa za ňu prihovoril) a Licka sa preto doňho zaľúbila. Jej postava sa mi v knihe veľmi páčila, bola veľmi úprimná a priama a vždy hovorila, čo si myslí ( Frankovi aj ostatných chlapom vždy na rovinu povedala, že o nich nemá záujem a že jej život jej vyhovuje taký, aký je). Na druhej strane si myslím, že bola dosť naivná, keď stále ľúbila štátnika napriek tomu, že vedela, že s ním nikdy vzťah mať nebude.
(Svoj pohľad na román Ladislava Mňačka predstavila študentka Gymnázia bilingválneho v Žiline.)
