Knihy na dosah
  • Na pokračovanie
  • po čom siahnuť
    • recenzie
    • novinky
    • z poličky
    • na tému
  • literárna kaviareň
    • rozhovory
    • odborné články, eseje
    • NEpovinné čítanie
    • literárny život
  • autori uvádzajú
    • poézia
    • Próza, dráma
    • Komentáre a glosy
    • ukáž sa
  • komiks
Žiadny výsledok
Zobraziť všetky výsledky
  • Na pokračovanie
  • po čom siahnuť
    • recenzie
    • novinky
    • z poličky
    • na tému
  • literárna kaviareň
    • rozhovory
    • odborné články, eseje
    • NEpovinné čítanie
    • literárny život
  • autori uvádzajú
    • poézia
    • Próza, dráma
    • Komentáre a glosy
    • ukáž sa
  • komiks
Žiadny výsledok
Zobraziť všetky výsledky
Žiadny výsledok
Zobraziť všetky výsledky
Knihy na dosah

Ako stredoškoláci čítajú román Ladislava Mňačka Ako chutí moc

23. júna 2021
v literárna kaviareň, NEpovinné čítanie
A A
Ako stredoškoláci čítajú román Ladislava Mňačka Ako chutí moc
Zdieľať na FacebookuZdieľať na TwitteriZdieľať na LinkedIn

Natália Mintálová, IV.E

 

Ako moc zmenila štátnika?

Zmenil sa v tom, ako vykonával svoju funkciu: kedysi konal, na jeho činy doteraz Frank spomína a možno nepoužíval vždy úplne správne postupy, dosiahol nimi čo potreboval (napríklad keď v Pohore protestovali a vyhlasovali, že oni budú žiť bez štátu, tak on im nechal vypnúť elektrinu, odpojiť telefón, zrušil autobusy (lebo to všetko bolo štátne), aby ich znovu presvedčil k spolupráci), neskôr ku koncu svojej kariéry sa už bál konať a tak nič nerobil.

Zmena v rečnení: vždy výborne rečnil, vedel sa prihovárať ľudu a vždy im mal čo povedať, ale neskôr začal používať len prázdne frázy a dokonca si nechal prejavy písať niekým iným

Zmena v povahe a vo vzťahu k doktorovi Poloncovi a Judite: keď bol partizán, dlhšiu dobu ho ukrývali Juditiny rodičia – jej otec doktor Polonec s manželkou ho prichýlili u nich vo vile a on im bol za to veľmi vďačný a ostal s nimi dobrý priateľ, potom však (po incidente u nich vo vile, kedy sa pokúsil opitý znásilniť Juditu) sa zľakol, že by niekde mohli vyzradiť, čo sa v tú noc stalo a on by prišiel o svoje postavenie, a tak dal Juditu aj jej otca zavrieť do väzenia.

Postupne sa zbavil všetkých svojich priateľov: s Frankom sa prestal priateliť, lebo už jednoducho nemali nič spoločné, ich spoločný kamarát z hôr, z čias kedy boli partizáni, Fero Cígeľ kvôli nemu skončil vo väzení (lebo využíval jeho hotel na všetky podujatia, ktoré organizoval a nikdy neplatil a keď raz prišla do hotela kontrola a prišla na to, že chýbajú peniaze, Fera zavreli a štátnik s tým nič nespravil), za ich spoločnými kamarátmi z detstva a mladosti prestal chodiť, lebo zrazu niekde nadobudol mylný pocit, že on je niekto viac ako oni

Vymenil svoju rodinu: s Margitou sa rozviedol, lebo mal pocit, že sa nehodí do tej spoločnosti, v ktorej teraz žil a našiel i novú manželku (jeho mladú sekretárku), svojho syna Martina vydedil po komplikáciách na univerzite, na ktorej Martin študoval napriek tomu, že po rozvode bojoval o to, aby syn ostal s ním.

Priblížte vzťah medzi Frankom a mŕtvym

Frank a mŕtvy štátnik boli už od detstva (od prvej triedy) výborní, nerozlučiteľní priatelia (aspoň z Frankovej strany to tak bolo, ale potom ku koncu diela sa Frank zamýšľa, či to tak bolo aj zo štátnikovej strany alebo mu len lichotilo, že mal pri sebe vždy niekoho, kto ho mal rád a kto ho obdivoval). Potom sa však odcudzili, pretože si prestali rozumieť a ich životy, postoje a chovanie už boli veľmi rozdielne. Toto odcudzenie sa začalo počas štátnikovej premeny, kedy mu začalo viac záležať na moci a na svojom postavení ako na všetkom ostatnom.

Čo a kedy sa zbabralo?

Ich priateľstvo. Skončilo sa síce postupne, lebo si prestali rozumieť, ale všetko to bolo len kvôli štátnikovej premene (oni spolu už toho totiž prekonali veľa, aj lásku k tej istej žene, ale z Frankovej strany neočakávané rozdiely v názoroch a povahe štátnika už ich priateľstvo nevydržalo). Začalo sa to babrať, keď mu začalo veľmi záležať na moci, ktorú vlastne ani nechcel využívať, len hromadiť. Taktiež sa začal báť všetkých naokolo a všetkých podozrieval, a preto takto postupne od seba všetkých ľudí, ktorým na ňom záležalo, od seba odohnal.

Aká bola pravá príčina úmrtia Veľkého muža a prečo bola tajomstvom?

Pravou príčinou smrti štátnika bol moč v krvi = choroba nazývaná urémia. Bolo to tajomstvom práve preto, že ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia, čo bolo klamstvo a na to sa predsa nesmelo prísť. Bolo to tajomstvo aj preto, že tak vysoko postavený dôležitý muž, ku ktorému možno mnoho ľudí aj vzhliadalo predsa nesmie zomrieť na takú chorobu akou je urémia, ktorá sa môže pritrafiť kade-komu. Štátnik musí, aspoň verejne, zomrieť na niečo, čo si ľudia budú môcť vysvetľovať a ospravedlniť jeho ťažkým povolaním ( v knihe sa spomína infarkt, pretože vtedy by si ľudia hovorili, že mu zlyhalo srdce od toľkých povinností a ťažkých rozhodnutí).

Prečo podpísali lekári falošnú diagnózu na úmrtnom liste?: Lekári podpísali falošnú diagnózu, lebo Galovič ich k tomu prinútil. Všetci traja sa báli o svoje miesto (hlavne jeden z nich, ktorého miesto malo byť nanovo menované v najbližších týždňoch), a tak podpísali.

Opíšte podľa situácie so starenkou metódy, ktoré používala tajná služba.

Vodca tajnej služby Jančuška bol paranoidný a škodcov videl aj v nevinných občanoch, preto aj na starenku Hatalovú kázal nasadiť jednu skupinu tajnej služby. Používali rôzne metódy: kontrolovali jej poštu; sledovali, s kým sa stretáva; nainštalovali jej mikrofóny po celom byte ešte aj na záchode; niekoľkokrát prehľadali celý jej byt.

Ako sa skončil tento prípad?

Nadporučík, ktorý o tomto všetkom Frankovi rozprával to už nevydržal a šiel za štátnikom. Ten sa hneď pustil do sporu s Galovičom (lebo Jančuška bol Galovičov človek), ich skupinu, ktorá sledovala Veroniku Hatalovú hneď rozpustili a Jančuškovi dokonca diagnostikovali pokročilé štádium paranoje a skončil na psychiatrii.

Porovnanie spracovania reálií z povstania v Mňačkovom románe Ako chutí moc a Bednárovej novele Kolíska

Rozdielne je, že v Mňačkovom románe Ako chutí moc bol vyobrazené aj  tvrdší spôsob boja partizánov (naháňali ich Nemci a bol tam opísaný aj boj na Kľaku, keď štátnik prišiel o takmer celú svoju skupinu) a v Bednárovej Kolíske sa toho v lese v partizánskom boji veľa nedialo (v ich bunkri v lese bol celkom pokoj, Nemci ich tam nikdy neprepadli, len strážili dedinu pod lesom).

Ďalším rozdielom bolo, že napriek tomu, že v oboch dielach boli vyobrazení Nemci, v novele Kolíska sa Bednár snažil poukázať  nato, že nie všetci Nemci boli rovnakí a že možno nie všetci súhlasili s rozkazmi, ktoré museli plniť, zatiaľ čo v románe Ako chutí moc sa autor nijako nepozastavuje nad vnútorným svetom Nemcov a Nemci sú v tomto diele zobrazení ako skupina = všetci rovnakí.

Rovnako vyobrazené boli skutočnosti ako boj Nemcov proti partizánom v horách. V Kolíske sa tento boj ale odohráva skôr v dedine  (vtedy, keď Majerský zastrelil v noci niekoľkých Nemcov pred Zitiným domom) a v románe Ako chutí moc sa boj Nemcov a partizánov odohráva v lese na Kľaku.  Podobne je to aj s vyobrazením spôsobu skrývania sa partizánov, keď sa náhodou ocitli v dedine či v meste ( v Kolíske sa Majerský pred Nemcami schoval u Zity, keď ušiel od svojej skupiny v lese a v diele Ako chutí moc sa štátnik skrýval pred Nemcami u Judity a jej rodičov v dome).

Ženy v štátnikovom živote

Prvou ženou v štátnikovom živote bola Margita, ktorú prebral Frankovi, keď boli mladí. Myslím si, že Margita ho mala úprimne rada a snažila sa ho podporovať vo všetkých jeho pracovných rozhodnutiach, no potom, keď sa zmenil už mu nestačila. Myslím, že to bola žiadúca (túžil po nej Frank, štátnik aj profesor Fonda), všímavá (vedela, že štátnik ju podvádza s jeho novou sekretárkou) a veľmi chápavá žena (napriek tomu, že zo začiatku bola na štátnika po ich rozvode veľmi nahnevaná, potom Frankovi rozprávala, že to vlastne chápe, dokonca prišla na štátnikov pohreb – Frank ju videl v sprievode). Jediné, čo sa mi na jej postave nepáčilo, bolo, že na konci knihy štátnikove činy ospravedlňovala tým, že vtedy, keď sa rozviedli, tak to vlastne ani nebol on a že on by to nikdy neurobil, keby sa nezmenil.

Ďalšou ženou, s ktorou mal štátnik chvíľu krátky vzťah, je Judita. Boli spolu počas povstania, keď bojovali v horách a krátky vzťah mali, aj keď Juditiny rodičia štátnika skrývali u nich doma. Podľa mňa bola Judita veľmi naivná, pretože aj po rokoch a potom všetkom, čo urobil jej a jej rodine ho stále ľúbila. Štátnik bol jej prvá a jediná láska napriek tomu, že mala manžela. Správanie a hlavne zmýšľanie Judity sa mi vôbec nezdalo správne, lebo štátnika videla zidealizovaného a stále ho ospravedlňovala (keď sa ju pokúsil u nich vo vile znásilniť, stále hovorila, že bol len opitý,  že nebol pri vedomí a že sa mu asi len vynorili staré spomienky a keď ich dal ju, jej otca a jej manžela zavrieť, nechcela si pripustiť, že to bol on a stále tvrdila, že on by tomu zabránil, keby mohol).

Po tom ako sa rozviedol s Margitou, si vzal za ženu svoju mladú plavovlasú sekretárku, pre ktorú ju vlastne aj opustil. Zo začiatku som z nej mala pocit, že je to len zlatokopa, ktorá túžila byť po boku tak mocného, vplyvného a bohatého muža, ako bol štátnik, ale po pasáži, kde sa zveruje u nich vo vile Frankovi, po tom, ako sa štátnik zase opil, som čiastočne zmenila názor. Myslím si, že na začiatku ho mala naozaj rada, no potom ako si uvedomila, že preňho je len akýmsi doplnkom a že teraz, keď už ju má, už ho nezaujíma, prestala sa snažiť o jeho lásku a pozornosť a našla si milenca. Štátnik sa k nej choval násilnícky, keď bol opitý a ona to s ním napriek tomu vydržala. Určite v tom mala aj svoje záujmy, ale ja si myslím aj to, že v tom zohrala úlohu ľútosť (aj Frankovi vtedy u nich vo vile povedala, že ho niekedy tak trochu ľutuje, lebo zostal sám, ale už jej je to ľahostajné).

Poslednou ženou s menom, ktorá sa v štátnikovom živote vyskytuje je Licka. Štátnik a Licka spolu ani skutočný vzťah nemali, bola to skôr jednostranná záležitosť z Lickinej strany. Štátnik bol muž, ktorý Licke viac ráz pomohol (raz, keď ju zavreli do väzenia po úteku jej muža na západ ju štátnik nechal pustiť a druhý raz, keď ju kvôli tomu, že bola vo väzení nechceli zamestnať, on sa za ňu prihovoril) a Licka sa preto doňho zaľúbila. Jej postava sa mi v knihe veľmi páčila, bola veľmi úprimná a priama a vždy hovorila, čo si myslí ( Frankovi aj ostatných chlapom vždy na rovinu povedala, že o nich nemá záujem a že jej život jej vyhovuje taký, aký je). Na druhej strane si myslím, že bola dosť naivná, keď stále ľúbila štátnika napriek tomu, že vedela, že s ním nikdy vzťah mať nebude.

(Svoj pohľad na román Ladislava Mňačka predstavila študentka Gymnázia bilingválneho v Žiline.)

 

Značky: interpretácialiterárna kaviareňNEpovinné čítanieslovenská literatúra
ZdieľaťOdoslaťZdieľať
Predchádzajúci príspevok

Veronika Benikovská: Čo sa s tebou stalo?

Nasledujúci príspevok

Michal Souček: ONE STEP AWAY FROM sCULpTURE

SúvisiacePríspevky

Maroš Bafia: Pochybnosť je môj motor
literárna kaviareň

Maroš Bafia: Pochybnosť je môj motor

13. februára 2026
Barbora Hrínová: Veľa chodím a veľa mlčím
esej

Barbora Hrínová: Veľa chodím a veľa mlčím

3. februára 2026
Laura Kladeková: Krehký hrdina
esej

Laura Kladeková: Krehký hrdina

29. januára 2026
Začína sa 17. ročník literárnej súťaže Medziriadky
do pozornosti

Začína sa 17. ročník literárnej súťaže Medziriadky

28. januára 2026
Slovom a obrazom
do pozornosti

Slovom a obrazom

27. januára 2026
Jaroslava Šaková: Z neznámeho známe – portrét Jamesa Joyca
literárna kaviareň

Jaroslava Šaková: Z neznámeho známe – portrét Jamesa Joyca

20. januára 2026
Nasledujúci príspevok
Michal Souček: ONE STEP AWAY FROM sCULpTURE

Michal Souček: ONE STEP AWAY FROM sCULpTURE

Žiadny výsledok
Zobraziť všetky výsledky

Najnovšie články

  • Maroš Bafia: Pochybnosť je môj motor
  • Joe Palaščák: SVETLO IX.
  • Tomáš Straka: Všetko, čo je s našou krajinou zle
  • Barbora Hrínová: Veľa chodím a veľa mlčím
  • Laura Kladeková: Krehký hrdina

Kategórie

  • aforizmy
  • autori uvádzajú
  • do pozornosti
  • esej
  • fejtóny
  • glosy
  • Komentáre a glosy
  • komiks
  • literárna kaviareň
  • literárny život
  • Na pokračovanie
  • na tému
  • NEpovinné čítanie
  • Nezaradené
  • novinky
  • odborné články, eseje
  • Odporúčané
  • po čom siahnuť
  • poézia
  • Próza, dráma
  • recenzie
  • rozhovory
  • ukáž sa
  • z poličky

Archív

  • február 2026
  • január 2026
  • december 2025
  • november 2025
  • október 2025
  • september 2025
  • august 2025
  • júl 2025
  • jún 2025
  • máj 2025
  • apríl 2025
  • marec 2025
  • február 2025
  • január 2025
  • december 2024
  • november 2024
  • október 2024
  • september 2024
  • august 2024
  • júl 2024
  • jún 2024
  • máj 2024
  • apríl 2024
  • marec 2024
  • február 2024
  • január 2024
  • december 2023
  • november 2023
  • október 2023
  • september 2023
  • august 2023
  • júl 2023
  • jún 2023
  • máj 2023
  • apríl 2023
  • marec 2023
  • február 2023
  • január 2023
  • december 2022
  • november 2022
  • október 2022
  • september 2022
  • august 2022
  • júl 2022
  • jún 2022
  • máj 2022
  • apríl 2022
  • marec 2022
  • február 2022
  • január 2022
  • december 2021
  • november 2021
  • október 2021
  • september 2021
  • august 2021
  • júl 2021
  • jún 2021
  • máj 2021
  • apríl 2021
  • marec 2021
  • február 2021
  • január 2021
  • december 2020
  • november 2020
  • október 2020
  • september 2020
  • august 2020
  • júl 2020
  • jún 2020
  • máj 2020
  • apríl 2020
  • marec 2020
  • február 2020
  • január 2020
  • december 2019
  • november 2019
  • október 2019
  • september 2019
  • august 2019
  • júl 2019
  • jún 2019
  • máj 2019
  • apríl 2019
  • marec 2019
  • február 2019
  • január 2019
  • december 2018
  • november 2018
  • október 2018
  • september 2018
  • august 2018
  • júl 2018
  • jún 2018
  • máj 2018
  • apríl 2018
  • marec 2018
  • február 2018
  • január 2018
  • december 2017
  • november 2017
  • október 2017

Značky

americká literatúra Anasoft litera anglická literatúra autori uvádzajú do pozornosti Ema esej glosa hodnotenia Inaque johan kampaň Ukáž sa! knihy pre deti knižné tipy komiks literatúra pre deti literárna kaviareň literárne súťaže literárny život Medziriadky najlepšia desiatka na pokračovanie na tému NEpovinné čítanie novinky nádej odborné články poézia po čom siahnuť próza recenzia recenzie rozhovor rozhovory slovenská literatúra slovenská poézia slovenská próza strip súčasná slovenská próza ticho ukáž sa Vianoce vianočný špeciál začínajúci autori z poličky

Autor projektu

Kontakt

Verejná knižnica Jána Bocatia
Hlavná 48, 042 61 Košice

Napíšte nám

  • sefredaktorka@knihynadosah.sk
  • redakcia@knihynadosah.sk
Nastavenia prístupnosti

Beží na OneTap

Ako dlho chceš skryť panel prístupnosti?
Dĺžka skrytia panela
Profily prístupnosti
Režim pre zrakovo postihnutých
Vylepšuje vizuálne prvky webu
Bezpečný profil proti záchvatom
Odstraňuje blikania a znižuje farby
Režim priateľský k ADHD
Sústredené prehliadanie bez rozptyľovania
Režim slepoty
Znižuje rozptyľovanie, zlepšuje sústredenie
Bezpečný režim proti epilepsii
Stmavuje farby a zastavuje blikanie
Moduly obsahu
Veľkosť ikony

Predvolené

Riadkovanie

Predvolené

Farebné moduly
Moduly orientácie
Žiadny výsledok
Zobraziť všetky výsledky
  • Na pokračovanie
  • po čom siahnuť
    • recenzie
    • novinky
    • z poličky
    • na tému
  • literárna kaviareň
    • rozhovory
    • odborné články, eseje
    • NEpovinné čítanie
    • literárny život
  • autori uvádzajú
    • poézia
    • Próza, dráma
    • Komentáre a glosy
    • ukáž sa
  • komiks