(úryvky z knihy ) Zbierka Ohrozený druh vyšla v roku 2012 a kritika ju – zľahka podráždene – hodnotila ako priveľmi environmentálne angažovanú a apelatívnu. V roku 2012 sa pojmy ako klimatická kríza alebo environmentálne trúchlenie v médiách objavovali len zriedka. Cyklus Fotografie, ktorý zverejňujeme v zľahka pozmenenej podobe (alebo ak to má byť v 1.
(úryvok z pripravovanej knihy) Omývajte jej pohlavie studenou vodou, radili mame staré ženy, keď som sa narodila, pohľad na moju utýranú tváričku jej to však nedovolil, žiadna studená voda, vari stačí len pootvoriť dvere do toho kriku, čo je v ňom? Čo je v ňom? Kričiace novorodeňa, je tam toho, ktoré nie je? Ale plač neutíchal, možno
Nedávno som na Tindri objavil motto istej pražskej sociálnej pracovníčky : „Někdo zachraňuje svět tak, že na facebooku sdílí citáty o veganství, někdo má denně ruce od krve a sraček.“ Keď som ho čítal, doširoka som sa usmial, hneď mi totiž napadla Uršuľa Kovalyk. Bola to práve jej kniha Čisté Zviera a inscenácia jednej z jej poviedok, ktorú
Neviem, ráta sa za poličku aj bar? Keď je v kníhkupectve? Ráta, hejže. Párkrát do týždňa totiž pracujem v kaviarni v Artfore a ak ste niekedy chceli vedieť, čo je pod barovou doskou, tak na. Poháre na vodu. Poháre na latte. Poháre na whisky. Poháre na popanetú whisky. Pohár so šraubovákmi. Kopa papierov prekladaná
„Kradla som čas sebe, dávala som ho jemu, aby bol silnejší. Odsunula som svoje túžby, venovala som sa tým jeho. Pri každej jeho kríze som hodila svoje za hlavu a utešovala ho. Stratila som sa v jeho minútach, hodinách, aby sa dokázal sústrediť. Starala som sa o byt, o jedlo, o deti, o všetky tie ubíjajúce drobnosti všedného života, kým
Autor grafiky: Tomáš Straka Uršula Kovalyk (1969) je neodmysliteľnou súčasťou Košického undergroundu. Vyštudovala strednú zdravotnú školu v Košiciach a Sociálnu prácu v Trnave. Pracovala ako ošetrovateľka laboratórnych zvierat či v Krízovom centre pre obete násilia. Do živého literárneho diania sa začala zapájať práve cez košické Artforum. V roku 2006 v Bratislave spoločne s Patrikom Krebsom a Annou Gruskovou založila unikátne
Happy Horror Vorvaník rozhovor Thomasa Orrowa s Lenkou Šturmankinovou Narácia, rozprávanie príbehov, je fenomén, čo sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov a každého sprevádza od detstva. Kedy ťa oslovil svojím rozprávaním komiks? Ako dieťa som komiksy veľmi nečítala, neskôr ich brat začal kupovať a budovať si svoju
Denisa Fulmeková je viacdomá autorka, ktorej tvorba spadá do literárnej aj mediálnej oblasti, nakoľko je tiež redaktorkou ženských či ezoterických časopisov. Niektoré jej diela tendujú k umeleckej literatúre, najmä vďaka ironickej dištancii od modelovanej témy, napríklad Klebetromán (2004), vydaný spolu s Petrom Macsovszkým, či poviedka v antológii Sex po slovensky. Dvojpohlavná antológia o sexe
Sú miesta akoby zakliate. Sedíš zhrbený za stolom, na ňom pivo a dvojitá borovička. Počúvaš z mobilu skupinu System of a Down, batéria sa vybíja. To už je dávno po tom, ako si prišiel, asi tak pätnásť cigariet. Najprv si si zahral s Martou, Peťom a Karčim pár partií žolíka. Studničky sú zasypané suchým krvavým lístím. Bol
Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018 vydala ilustrovanú knihu Ema sa