Z poličky Ľudky Žoldákovej

Neviem, ráta sa za poličku aj bar? Keď je v kníhkupectve? Ráta, hejže.

Párkrát do týždňa totiž pracujem v kaviarni v Artfore a ak ste niekedy chceli vedieť, čo je pod barovou doskou, tak na. Poháre na vodu. Poháre na latte. Poháre na whisky. Poháre na popanetú whisky. Pohár so šraubovákmi. Kopa papierov prekladaná knihami. Tu sme. Knihy sa tu zjavujú a miznú voľným výbehom, nuž vám neviem tento inventár spísať do jednej škatule. Keď už musíte vedieť, je to čokoľvek od liečebných účinkov LSD až po detskú knihu od osem rokov.

Super na tom je, že často narazím na takú, čo by som sama nehľadala. Napríklad taká V zajatí geografie od Tima Marshalla by za normálnych okolností akurát tak zúžila moje ilustrátorské oko a nechala ma odísť. Ale takto, keď už je tam na kôpke medzi tými papiermi, a tiež preto, že som trochu bifľa, tak som v nej začala listovať. Týmto sa ospravedlňujem každému, na koho espresso som v ten deň zabudla, lebo viete, dobrá kniha je to.

Ak vás niekedy zaujímalo, prečo bola Afrika takou ľahkou korisťou pre kolonistov (spojler – plytké prístavy, veľa vodopádov a Sahel), ako sa Rusku darí zvládať jedenásť časových pásiem alebo komu robí topenie ľadovcov radosť, tu to všetko nájdete.

Hej, niektorí knihe vyčítajú povrchnú kauzalitu, iní ju chvália ako gamechanger, ale v oboch prípadoch v nej nájdete neuveriteľne veľa nových informácií, ktoré sa oplatí mať v zálohe pre potreby ďalšieho rozmýšľania o globálnej politike a súčasnom rozdelení sveta.

Nasledujúca kniha sa pod barom neobjavila zas až tak záhadne. Je to darček od mojich súrodencov a volá sa Nejste tak chytrí, jak si myslíte. Chvíľu počkám, kým si urobíte názor na bratsko-sesterské vzťahy v mojej rodine, a potom vám poviem, že v skutočnosti je to starostlivo, s láskou a veľmi trefne vybratá kniha pre takého krpatého skeptika ako som ja. Čiže všetci vám klamú. A úplne najviac vy sami. Autor David McRaney to spísal do štyridsiatich ôsmich spôsobov, ktorými to zvládate. Konfirmačné skreslenie, prepísané spomienky, Dunning-rugerov efekt aj prokrastinácia. Je to vytriezvenie a je to na nervy. Odskočíte si sem-tam do trafiky kúpiť žreb v nádeji na šťastnú budúcnosť? Je omnoho pravdepodobnejšie, že vás cestou tam zrazí auto, než to, že ten žreb vyhrá. Pardon.

Tretiu knihu z poličky… baru nemám ešte dočítanú a teda dobrá správa – nepoviem vám koniec. Zlá správa – nepoviem vám koniec. Tou knihou je Čepiec od Kataríny Kucbelovej. Opis znie jednoducho – autorka sa chcela naučiť vyrábať tradičný čepiec, na Šumiaci, od starej Iľky. Také jednoduché to ale nebude. Najprv vás prekvapí, že ten čepiec teda nie je to, čo od malebnej témy čakáte – ani celkom prírodný materiál, ani úplne tradičný vzor a farby… Nuž, čo s nimi. Hneď na to budete konfrontovaní s ďalšími vašimi predstavami o idylickom kraji pod Kráľovou Hoľou, medziľudských vzťahoch i našich „tradičných hodnotách“. Autorka vám len tak bez opýtania zoberie všetku tú nostalgiu a namiesto nej vám dá úplne obyčajnú pravdu, láskavé oko, úctivý pohľad na ľudské osudy a zvláštne striedmu poetiku. Ako to skončí, neviem, som ešte len za polovicou. Ale dnes poobede pracujem v kaviarni a keď mi prepáčite nejaké to zabudnuté espresso, tak to ešte do večera zistím.