Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to sem nepatrí. Najmä, ak sú Vianoce, šťastné, veselé, radostné... Je to o mojom kamarátovi, sme rovesníci, tesne nad šesťdesiat. Aj v knižnici, pre ktorú píšem tieto riadky, sa nájdu jeho knihy. Možno bol u vás na besede. Načítal knihy pre nevidiacich a slabozrakých. Videli ste ho v televízii, počúvali v rozhlase.
Načo inovovať? Zmenšujúce sa racio si zaslúži byť v rovnakom priestore vyplnené emóciami! Niečo také mi vyplýva z politických debát o novom voličovi rovnako ako z debát školských odborníkov o novom dieťati. Ja mám momentálne na mysli čitateľa, a preto by sme ho mali tiež nejako inovovať, napríklad zbaviť ho strachu z fyzickej knihy. Zakázať ich a prísne perzekuovať aj nositeľov obdobnej
Tak dobre si málokde schrupnem ako vo vlaku, počúvam táraninky dôchodcovskej lobby a vcítim sa do rytmu lokálneho rýchlika. Muselo mi niečo sadnúť na nos alebo ma do seba vcucla jesenná únava, že som spoza opony začul, ako sa vedľa mňa bavia knihy. Baba Vanga s chuťou klábosila so stodvaročným starčekom: „Vám hovorím, milý pane, že
Hurá, znelo nám v srdciach, keď sme sa dozvedeli o kurze, na ktorý sme sa hotovali celý rok. ČO S KNIHAMI? To už nie je otázka, to je pre nás výzva, ktorá nás posunie v živote ďalej, aspoň do Košíc, kam sme sa vybrali školiť sa. Náš kouč Kristián sršal pozitívnou energiou a úsmevmi,
Márny zabuchol dvere a vydýchol si, konečne má od sveta pokoj. Arašidové chrumky padali do bezodnej priepasti, kým na obrazovke vystupovali zábavní a ešte zábavnejší umelci, ktorí spievali deťom prihlúple piesne a tešili ich asi ako Pionierska lastovička (pozn. Opýtaj sa babky). Ako redaktor časopisu pre najmenších nemal chuť na nič, čo súviselo s tou chamraďou, zhrýzal sa
Vendelín Beľmaus je posledný z vchodu, ktorý nevydáva knihy. Spoločenstvo vlastníkov bytu si ho už dvakrát vzalo na paškál na spoločnej bytovej schôdzi, ale nepomohlo. Nálada medzi susedmi je vypätá, viacerí si všimli anonymné lístočky na výťahových dverách: „Kto nepíše, nech neje!“ Prisámbohu sme sa snažili o dohodu! Ale sused Beľmaus sa len vyhovára. Vraj nemá
Jana číta rada, to vieme asi všetci. Žije s nami, v tej starej rachotine, čo by sme už dávno mali dať opraviť. Aj otec sa na to roky chystá. S čítaním mi ide Jana v poslednej dobe na nervy. Vždy, keď sedíme v „salóne“, schová sa za závesom a číta si. Keby sa učila, tak nepoviem nič. V dnešnej dobe
Sused Sokel, vám vravím, prepadol čitateľskému syndrómu. Popri iných chorobách ho dostala aj táto, na ktorú na webe nenachádzam liekov. Sokel sa ráno zobúdza za spevu Čin-Čin, po ceste do práce zdraví Starenky učiteľky, za dverami jeho šéfa bdie Neprebudený, a tak si pri rannej káve číta Zločin a trest ako prevenciu pred skratkovitým konaním. Postupne