Vendelín Beľmaus je posledný z vchodu, ktorý nevydáva knihy. Spoločenstvo vlastníkov bytu si ho už dvakrát vzalo na paškál na spoločnej bytovej schôdzi, ale nepomohlo. Nálada medzi susedmi je vypätá, viacerí si všimli anonymné lístočky na výťahových dverách: „Kto nepíše, nech neje!“ Prisámbohu sme sa snažili o dohodu! Ale sused Beľmaus sa len vyhovára. Vraj nemá spisovateľské črevo a že si radšej prečíta niečo od nás. Je to ignorant, zhodli sme sa na spoločnom stretku autorov nášho mesta, kde takéto výnimočné prípady musíme riešiť z etických dôvodov. Do funkcie komunikátora bola menovaná Oľga Prikvačná, ktorá mu ale zbytočne vysvetľovala, že keď už píše knihu spomienok aj pologramotná Ildikó zo štvorky a raperské básne vydal aj poďobaný Zajuhrín zo sedmičky, tak je načase, aby si aj on, ako občan nášho malého mesta, vstúpil do svedomia. Nebrala do úvahy ani výhovorky týkajúce sa jeho zberateľskej vášne k vláčikom a pätnásťmesačnú maródku s karpálnym tunelom. Beľmaus je v našom svete nezlomne odlišný, skonštatovali sme a rozhodli sa ho presťahovať na vidiek. Len dúfame, že sa nám ho podarí vymeniť za sviňu, ktorá by v jeho byte dočkala zimy a v novom roku budeme môcť byt odkúpiť a premeniť ho na sklad našich nepredaných titulov. Beľmaus, Beľmaus, toľko starostí a plaču si privolal na naše rodiny a ani trochu sa nehanbíš? Tak znie motto našej spoločnej vchodovej antológie s názvom Dosť!
Tomáš Repčiak žije v Spišskej Novej Vsi, pracuje ako referent PR mesta Spišská Nová Ves. Venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas i tvorbe piesňových textov.
