Zorientovať sa v preplnenom knižnom trhu je pre rodiča určite náročné. V nadväznosti na to a blížiace sa Vianoce som vybral päť, resp. šesť kníh, ktoré by svojou umeleckou kvalitou mohli dieťaťu a jeho rodine spríjemniť vianočné sviatky. Ide predovšetkým o novšie tituly vydané v posledných rokoch. Zároveň som „načrel“ do rozličných žánrov, a vybral som pre vás poéziu (Dvaja ľudia), obrázkovú knihu (V mojej hore), rozprávku (Med z ľadových kvetov), spoločenskú prózu (Čakanie na sneh) aj literatúru faktu (Ako maliari vidia svet; Ako umelci vidia svet).

Básnická kniha poľskej autorky Iwony Chmielewskej Dvaja ľudia (OZ Slniečkovo, 2017) je tak univerzálna, že ju možno čítať dieťaťu predškolského veku, môže ju sám čítať prvočitateľ i skúsený čitateľ na konci mladšieho školského veku. Presvedčivým a nepatetickým spracovaním témy lásky by mohla osloviť aj mládež, tínedžerov či dospelých. Kniha ponúka metaforické zobrazenie partnerského vzťahu dvoch ľudí. V celom texte sa funkčne variuje leitmotív dvoch entít, prostredníctvom čoho sa pôvabne poukazuje na rôzne polohy partnerského vzťahu: „Keď dvaja ľudia žijú spolu, / žije sa im ľahšie, lebo sú spolu, / niekedy aj ťažšie, lebo sú spolu“. Kniha zaiste zaujme aj celostranovými ilustráciami samotnej poetky, ktoré dotvárajú, rozvíjajú a podporujú pointy jednotlivých textov.

Textovo-obrazový naratív, nazývaný aj ako obrázková kniha, V mojej hore (OZ Slniečkovo, 2021) francúzskeho autora François Aubineau je kompozíciou mimoriadne originálny. Z jednej strany knihy sa zobrazuje personálna perspektíva na svet, z opačnej strany animálna perspektíva, pričom (a to je na tejto knihe to najzaujímavejšie) text je z oboch strán knihy úplne totožný. Tie isté repliky, ktoré hovorí človek, hovorí aj personifikovaný vlk: „No v hore číha aj veľa nástrah“ – tak pre človeka, ako aj pre vlka. Podnetne tak vzniká otázka, komu patrí hora (zastupujúca prírodu)? Ľuďom či zvieratám? Celostranové ilustrácie, ktoré mal na starosti Jérôme Peyrat, podporujú posolstvo diela. Knihu odporúčam recipientovi tak predškolského, ako aj mladšieho školského veku.

Na Vianoce určite „ochutnajte“ knihu – Med z ľadových kvetov od Petra Karpinského (Perfekt, 2019). Zimné prázdniny u deda v chalupe bez elektriny, internetu či signálu majú svoje čaro: „‚Ale potom na Vianoce neuvidíme žiadne rozprávky,‘ zamiešal sa do rozhovoru Matúš. ‚Neboj sa, dedo ti nejaké porozpráva. Vieš, koľko ich vie? Napríklad o jamipige a strašivtákoch, o vílach a škriatkoch‘“. Príbeh, primárne určený čitateľovi mladšieho školského veku, dvoch bratov o záchrane Vianoc je plný dobrodružstiev a napätia. Autor funkčne prelína reálny a fikčný svet, cez čo odkazuje na príbeh o narodení Božieho syna. Na pozadí hľadania Vianočnej hviezdy sa postupne vyvíja súrodenecký vzťah, a tým pôvabne podčiarkuje hodnota rodiny, priateľstva a pomoci. Ilustrácie Zuzany Bočkayovej Brunckovej dotvárajú atmosféru vianočného dobrodružstva.

Atmosféru zimu, a teda aj Vianoc pôsobivo zobrazil aj Peter Gärtner v próze Čakanie na sneh (2020): „V noci, keď zaspávam, počujem, ako ticho hučí v radiátore. Už aj v kotolni vedia, že bude snežiť“. Čas od konca jesene do Vianoc je zmyslovo autentický (zvuk, chuť, vôňa zimy). Príbeh možno situovať na slovenské sídlisko 90. rokov minulého storočia. Čitateľ mladšieho školského veku sa pravdepodobne bude pýtať dospelých na neznáme reálie vtedajšej doby, čo však nenaruší porozumenie, práve naopak, detský recipient môže zistiť, čo sa robilo v zime v dobe bez moderných technológií. Z narácie je cítiť autobiografickosť, preto krátke epizódky pôsobia verne, čo môže osloviť aj dospelého čitateľa. Lyrickú nostalgiu príbehov podporujú jemné ilustrácie Marty Matus.

Výrazný potenciál zážitkovo, interaktívne a funkčne formovať estetické cítenie a výtvarnú kompetenciu dieťaťa majú dve knihy tandemu Katarína KosánováAndrea Gregušová: Ako maliari vidia svet (2017) a Ako umelci vidia svet (2020, obe Slovart, il. Nataša Štefunková). Tituly predstavujú slovenských maliarov a výtvarníkov: „Obraz Dominika Skuteckého je realistický, čo znamená, že je namaľovaný podľa skutočnosti. Vyzerá skoro ako fotografia“, pričom obsahujú aj rôznorodé a poväčšine podnetné úlohy pre čitateľa od siedmich rokov: „Napíš, čo môže znamenať päť čiernych škvŕn pod mesiacom na obraze [Mesiac od Vladimíra Kompánka]“. Svojím konceptom môžu byť veľkým pomocníkom (nielen) pre učiteľov (nielen) výtvarnej a literárnej výchovy.

Dávid Dziak pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy na Pedagogickej fakulte PU v Prešove. Špecializuje sa na literatúru pre deti a mládež. Nedávno mu v spoluautorstve (Z. Stanislavová, M. Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom v slovenskej literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy v rokoch 1990 – 2020). Píše tiež básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopisoch Slniečko (2020 – 2021, roč. 75) a Vertigo (2018, č. 5) či v zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a Kráľovná (Perfekt, 2021). V roku 2021 mu vyjde zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, ed. Slniečkovo, il. Michal Souček).