V roku 2017 vyčnieval v slovenskej poézii pre deti debut Jany Bžochovej-Wild pod názvom Mámenia a preliezačky (Nie tak – ale tak). Z pôvodnej tvorby ešte možno odporučiť zbierku básní Keď ťa chytím, tak ťa zjem! od Jozefa Kollára. Kvalitu daného roka udržal výberom z tvorby Tomáš Janovic v knihe Dínom-dánom. Abecedáre zachránil Daniel Hevier s druhým, prepracovaným vydaním Heviho ABCedára.
Najväčším prínosom v roku 2017 pre slovenskú detskú poéziu je zbierka Mámenia a preliezačky (Nie tak – ale tak) (graf. úpr. E. Kovačevičová-Fudala, Európa) od Jany Bžochovej-Wild. Ide o pomerne originálny experiment s jazykom, autorka má cit pre slová, hrá sa s nimi, vďaka čomu vznikajú rôzne veršovačky, prešmyčky, jazykolamy a iné slovné hry. Základným atribútom knihy je hravosť, ktorá spočíva napr. v prehodených, vymenených či vypustených častí slov: „Panči Hldá Pipucha; Myšila kašička varičku; Deľa je gatív celého týždňa“; nahromadením slov s istou hláskou (vokál u/ú v texte Už-už; konsonanty k, l, p, r v texte Povecrýchlopeťkrátzasebou, čo má aj logopedickú funkciu) alebo text kreovaný z vybraných slov (Mýty o Pomykove). To všetko môže mať pozitívny vplyv na rečový vývin čitateľa. Mnohé texty disponujú humorom (napr. Herypoter.sk; Oblečenie; Prevrátená krajina), ktorý je často založený na nonsense (napr. Potvorárium). Výrazne sa pracuje s grafickou stránkou knihy, dôležité sú aj rôzne fonty písma. Viaceré texty sú dvojdomé (napr. Novinárčina; Prapraprapradávno; Rodinná nedeľa), v niektorých častiach však prevážil dospelý aspekt, resp. sú zložitejšie.
Značne vydarená je kniha Jozefa Kollára Keď ťa chytím, tak ťa zjem! (il. Juraj Martiška, Ikar) adresovaná recipientovi od šiestich rokov. Ide o interaktívnu zbierku, v ktorej premyslene kooperuje text s nádhernými ilustráciami, tzn., že v básňach sú vypustené častí slov, ktoré čitateľ má hľadať v ilustráciách a následne ich doplniť do textu básne. Môže to mať aj pozitívny vplyv na jeho jazykový vývin v zmysle, že sa implicitne formuje jeho cit pre slovo cez ukryté slovo v inom slove (ne-vesta, s-tri-h), vypustený koreň slova (zem-iak) a pod. Interaktívnosť sa dotvára hrou, hľadaním, počítaním, porovnávaním atď. Väčšina básní je zo zvieracieho sveta, mnohé sa vyznačujú hravosťou (napr. Veľké O), pointovaným komponovaním (napr. Mačka Fiflena), pričom najsilnejšou stránkou zbierky je humor (napr. Krátkozraký pytón Piťo; Chameleón León). Nájdu sa však aj slabšie básne (napr. Kde spí žirafa?; Slušný pán Zdravíčko).
Majstrovským dielom je reprezentatívny výber Ondreja Sliackeho z tvorby Tomáša Janovica, ktorý vyšiel pod názvom Dínom-dánom (Literárne informačné centrum) k osemdesiatemu výročiu Janovica. Veľký knižný formát sprevádzajú nádherné zelenoružové ilustrácie Tomáša Klepocha, o grafický dizajn sa postaral Palo Bálik, čím vznikla publikácia, ktorá nesmie chýbať v žiadnej knižnici. Dvojveršia so združeným rýmom, sprevádzané prozaickými vstupmi, sa vyznačujú originálnosťou, slovnou ekvilibristikou, aktuálnosťou a dvojdomosťou. Autor kultivovane pracuje so všetkými formami komického, ktoré ozvláštňuje tematizáciou procesu tvorenia a samotného písania.
Z abecedárov jednoznačne možno odporučiť druhé, ale prepracované vydanie Heviho ABCedára z r. 1995, ktorý vyšiel pod názvom ABeCeDárik (il. Magdaléna Gurská, Trio Publishing). Daniel Hevier vo štvorveršových básňach prináša nový uhol pohľadu na písmená abecedy. Kniha nielen textovo, ale aj ilustračne, graficky a prakticky prevyšuje ostatné abecedáre. Pod každým písmenom, textom sú výborné, originálne, praktické úlohy, ktoré hravo dopomáhajú naučiť dané písmeno z abecedy: „Naštartuj traktor. Najprv pomaly T-D, potom rýchlejšie t-d, t-d… až napokon rýchlo tdtdtdtdtd. A je z toho rrrrrrrrrr!“.
Publikované: 25/08/2020
Dávid Dziak je odborným asistentom na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty PU v Prešove, kde sa venuje najmä literatúre pre deti a mládež. Píše tiež básne pre deti, ktoré boli publikované v časopise Vertigo (2018, č. 5), v zborníku Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a na portáli knihynadosah.sk (2019).
