TVOJA
Keď spieva strom
a sype dolu bozky,
košatím sa ti.
Slnkom vyfarbená,
čo mi dal otec do vena,
aby som bola za krásnu.
Keď spieva lúka
koscovi v rukách,
som krídla.
Zo smiechu mamy
som vyrástla do oblín
ktorými ťa vábim,
skúšam
Keď prší vtákom do očí
a mokne voda v studni,
prisúď mi mená hniezd
jaskýň a mušlí.
Bez boja a výhrad
navždy neslobodná
ostávam slnko,
strom,
voda.
BOLÍ TO
Bolí to ticho,
ako keď nechodia
vianočné pohľadnice
alebo padá list.
Ticho, ako keď sa dívaš
do očí vlakom,
chápeš diaľku koľajníc.
Tak ticho padajú
len slová básne
a voda, čo je sneh.
Ticho po oraní,
keď zem je naopak
a tvrdé ruky
v lone.
Tak bolí ticho
po nej,
keď zavrie dvere
a povie:
Som bola iba
dym
a čiara.
Teraz budeš sama ty.
PRIÚZKO
Dedina je šatka
uviazaná prituho.
Tu často prituhlo aj v lete.
Dedina je kameň
uviazaný o členky
a ľad je tam
taký tenký že až.
Na dedine si želáš
všetko,
aj keď si už v raji.
Na dedine je šnúrka lano
a lano je cesta
do lánov a polí.
Dedina, keď bolí,
tak si ďaleko
alebo je tesno v nej.
Dedina je krížik
na retiazke z guličiek.
Je moja prvá knižka
a ja jej verný čitateľ.
Dedinou sa tiahne čiara,
zadarmo ma opíja.
Je chrám,
čo ťa prijal
bez ofery.
Za dedinou je zas jeden,
čo veril,
že nie nadarmo
niesol drevo.
Som dedina,
sama sebou,
tak na úzko,
že sa mi rozdedinieva
aj v noci,
keď s celým mestom spím.
SAMOTA
Štyri nohy stola
ešte ma držia na uzde.
Pod klobúkom,
v kúzle,
si môj
i ja som svoja.
Na stole fľaša.
Idem jej po krku.
Cielene,
kým neumieram,
miluj ma.
Hrkú, hrkú…
Sa priviniem
roztancovaná
ako tanier
na palici klauna.
Som smotana, víno, soľ.
Veľkou lyžicou
naberám dych,
lebo som z tých,
čo sú často v mol.
Aj tak ťa žiadam,
príď,
k môjmu stolu,
tu domov,
nemo to celé zahladiť.
ČAS ZBERU
Uložím do octu
najkrajšie rýmy,
ak by jeseň prišla
nečakane skoro.
V apríli je ťažké myslieť
na červy v jablkách,
na šarkany,
čo odnesú vietor do nikam.
Vyložím na policu
všetky noty,
aby si vedel vybrať
iba tie najsladšie,
keď prídeš predčasne,
niekedy v máji,
vravieť o zimách.
Som po starkej,
mám odložené
do zásoby,
na večné časy,
piesne a modlitby,
v ktorých snívam.
Potichu povkladám
písmenká do cukru
jarného oparu,
čo sa ma ešte drží.
Akosi prirýchlo
som dozrela
pomedzi slová
do nahých viet
neskorého leta.
Iba pooberaj
a potom zamlč.
Ja ešte odmietam
náruč slaného nálevu
veštby a ticha.
PREDPOSLEDNÁ
Sú známe všetky konečné,
čo vedú do nikam.
Unikáš predstavám
o plynutí,
no odpočítam ťa
na svitaní,
keď zakuvikám
v hodinách po dedovi.
Je známych štrnásť zastavení
o týraní z lásky,
preto nevyčkávaj
pred dverami,
za ktorými som ja.
Tvoja posledná,
čo ťa odzvoní,
keď obom dôjde dych.
Vtedy ti poviem –
ešte dnes budeš so mnou
v raji,
môj kríž,
môj lotor,
môj ľubovník.
XXX
Keď sa jabloň oblečie
za nevestu,
ani hodiny nemajú
na teba čas.
Je iba ticho ako
po omši,
keď doznie orgán
a do nás si kľakne Boh.
Je horúco až na dreň,
zeleno a modro
a z teba je iba časť.
Tá druhá umrela
na jeseň,
keď si obrezal,
odložil ma do zásoby.
Je prievan.
Cítiš?
To fujarka z toho dreva!
Na zimu,
iba tak studeno a náhle,
sa ku mne zasa
priženíš.
V HODINÁCH
Žiadam len noty,
čistú vodu v pohári,
kúsok teba maľovaný
v mraze na okne
a pokoj od svätých.
Chystám sa práve
vykĺbiť ruky hodinám.
Som v práve, som žena.
Zahrávam vám Beethovena,
pocit,
keď ticho búši do hlavy,
keď neposlušní
stoja v dave.
Smädní a oziabaní,
v jablku schované pravdy
chcú prehrýzť.
Na svetlo božie.
Von.
A potom vypľuť,
zmiesiť s hlinou,
začať odznova.
Hrať.
Som iba tulák na cestách,
prepáč mi,
v mraze ma nesmädí.
A viac mi netikaj!
Júlia Čurillová (1969) pracuje ako riaditeľka Základnej školy v Bystranoch, žije v obci Domaňovce. Je viacnásobná laureátka Chalúpkovho Brezna a Literárneho Zvolena, ocenenia získala aj na Wolkrovej Polianke, Literárnom Kežmarku, Poetickej Ľubovni, Bratislavskom verši a Literárnej Senici. Je víťazkou súťaže DEBUT 2007 o najlepší rukopis, po ktorej jej vyšla prvá zbierka básní.
Publikovala v Literárnych krokoch, Dielni Nového slova, Gama magazíne, Dotykoch, Slovenskom rozhlase, zborníkoch Správna chvíľa (1993), Presýpacie more (1996), Posúvanie (2007) a PARNAS (2016).
Vydala zbierky Sedmoláska (Vydavateľstvo ABH, Trenčianské Teplice 2008) po víťazstve v súťaži DEBUT, Kľúče od neba (Fama Art, Spiš. Nová Ves 2012), pre SRo pripravila umelecko-publicistické pásmo S deťmi vetra (Rádio Slovensko 2009).
Je známa aj ako recitátorka a v umeleckom prednese získala množstvo celoslovenských ocenení.
