Schlink vo svojom novom románe potvrdil povesť národného preborníka v náročných mravných a historických otázkach. Ak ešte niekto čaká, aby spisovateľ bol svedomím národa, pri nemeckom prozaikovi si príde na svoje.
Viac ako ľúbostný príbeh
V úvode to vyzerá na dojímavý ľúbostný príbeh – dvaja zamilovaní v konflikte s prostredím a okolnosťami, ktoré nežičia ich vzťahu. Koniec 19. storočia kdesi v sliezskej Vratislavi (vtedy Breslau, dnes poľská Wroclaw) nebol práve najlepším časom na prekonávanie stavovských predsudkov.
Olga Rinkeová sa narodila do chudobnej rodiny nemeckého prístavného robotníka a poľskej krajčírky. Po smrti rodičov sa nešťastného dievčaťa ujíma stará matka, ktorá ju berie so sebou do dediny v Pomoransku. Vadia jej Olgine slovanské gény. Napriek tomu dúfa, že z dievčaťa dokáže vychovať dobrú a silnú nemeckú ženu.
Herbert je z iného sveta. Pochádza z rodiny miestneho statkára a majiteľa cukrovaru. Má sa stotožniť s ambíciami rodiny. Olga je podľa rodičov iba trápnou prekážkou v jeho životnej kariére. Nepomáha ani to, že mladá žena je svojská a so zaujímavým vnútorným svetom, odhodlaná a húževnatá. Dokáže absolvovať učiteľský ústav.
Herbertove túžby sú iného druhu. Po vojenskej akadémii odchádza pomáhať snu o veľkom Nemecku do Nemeckej juhozápadnej Afriky, tam sa v roku 1904 zúčastní známej bitky pri Waterbergu (dnes Namíbia).
Milostný príbeh dvoch mladých ľudí dostáva v Schlinkovom románe ďalšie a zaujímavé geografické súvislosti. Učiteľka Olga je preložená do Východného Pruska (dnes Sovietsk v Kaliningradskej enkláve). A Herberta láka Latinská Amerika, Sibír a nakoniec Arktída.
Zorganizuje polárnu expedíciu, ktorá má preskúmať prieplav Severnou morskou cestou. V roku, keď začala prvá svetová vojna, je už Herbert nezvestný. Olga mu píše listy do neznáma.
Pokračovanie Olginho príbehu odráža všetky nemecké tragédie 20. storočia. Ako nepočujúca krajčírka v závere druhej svetovej vojny uteká do americkej okupačnej zóny. Po vojne si nachádza rodiny, pre ktoré šije, aby mohla byť užitočná.
Falošní rytieri
Schlink znovu ukázal svoje majstrovstvo. Prekvapuje vo všetkých významoch. Napísal viacvrstevný príbeh vyrozprávaný z rozdielnych pohľadov. Po úvode o Olge a Herbertovi nasledujú spomienky Ferdinanda, chlapca z rodiny, do ktorej chodila Olga vypomáhať.
Veľkorysá a zaujímavá dáma ho tak výrazne ovplyvnila, že vlastnými silami vypátra listy, ktoré Olga písala do „neznáma“ Herbertovi. Listy tvoria záverečnú časť príbehu. Prinášajú rozuzlenia, prekvapenia a bohaté emócie.
Nemecký prozaik „svojich“ nešetrí. V životoch toľkých Nemcov sa objavil niekto, kto sa podujal obetovať pre veľké (hoci falošné) národné ambície. Na rytierov veľkého Nemecka doma čakali milujúce ženy s túžbami iného charakteru. Snívali o emancipácii, harmonickom živote a láskavom svete.
To všetko bolo viacnásobne a rôznymi spôsobmi rozbúrané (a neľútostne podupané) počas jednotlivých militantných kapitol nemeckého storočia.
Olga sa v tomto románe stáva prototypom čakajúcej ženy, ktorú veľkorysosť voči chlapčenským hrám svojich veľkých partnerov nakoniec pripraví o šťastie. Pripravenosť odísť z hraníc svojho egoizmu a obetovať sa pre veľké národné veci sa môže zvrhnúť na patologické nepriateľstvo voči životu.
Bojovníci neberú ohľady, nemajú čas na detaily, nevšímajú si jemné životné okolnosti. Sú nebezpeční a vo chvíli premnoženého výskytu ohrozujú okrem svojich lások aj zvyšok sveta.
Schlink znovu problematizuje nemecké mýty. Prejavuje viac empatie voči opusteným ženám než voči ich heroickým partnerom. Ozaj, tento románový Herbert nie je striktnou fikciou. Autor využíva skutočný vzor, polárneho bádateľa Herberta Schrödera-Stranza, ktorý sa nevrátil z expedície v Arktíde.
Z dojímavého ľúbostného príbehu sa stáva ďalšia verzia Predčítača. História sa s neúprosnou silou tlačí do prítomnosti a drzo prekračuje hranice jednotlivých generácií.
Výnimočný nemecký prozaik sa nesústreďuje iba na druhú svetovú vojnu. Ukazuje staršie nastavenia pochádzajúce z obdobia Weimarskej republiky a nemeckých koloniálnych dobrodružstiev.
V Olge nechýbajú emócie. Nie sú neškodné a banálne, sú výrazne angažované. Nakoniec ide – aj v súvislosti s ideológiami a všeobecným ohlúpnutím – o mieru ľudského šťastia.
Bernhard Schlink
Olga
Preklad Jana Zoubková
Odeon, 2019
Publikované: 10/05/2019
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
