Debut Stephanie Scottovej je znepokojivou sondou do života japonskej spoločnosti, v ktorej sa ešte stále patrí skrývať emócie a utajovať konflikty. A láska znamená smrteľné nebezpečenstvo.
Profesionálni zvodcovia
„Tí, ktorí hovoria zbohom.“ Tak sa dá preložiť wakaresaseja, slovo označujúce v Japonsku nové podnikanie.
Už v 80. rokoch minulého storočia sa objavili vo veľkých mestách agenti pripravení za odmenu oznámiť jednému z partnerov zlú správu o ukončení vzťahu. Postupne sa do portfólia agentúr wakaresaseja dostala aj služba „nevera na zákazku“.
Úlohou agenta je zviesť jedného z partnerov, postarať sa o zdokumentovanie vyprovokovanej nevery, a tak pomôcť objednávateľovi k priaznivým podmienkam pri rozvode. Nevernica či neverník predsa nemá nárok na úctu, majetky ani deti…
Práve takýto podivný a pochybný biznis stojí na začiatku príbehu z dnešného Tokia. Autorka upozorňuje, že vychádzala pri jeho písaní zo skutočnej udalosti. Bol inšpirovaný súdnym procesom, ktorý sa odohral v Tokiu v roku 2010. Znie to mierne bulvárne, našťastie tento román nie je nálepkou „podľa skutočnej udalosti“ nijak znehodnotený.
Scottová písala román niekoľko rokov. Mnohé z nich strávila cestovaním a výskumom v Japonsku. Snažila sa preniknúť predovšetkým do systému japonského práva.
Ako nastoliť spravodlivosť?
Kaitaró Nakamura je agent wakaresaseja. Zákazka, pri ktorej mal zviesť Rinu Sató (za odmenu od jej manžela), skončila tragicky. Prestal strážiť svoje emócie, do Riny sa vášnivo zamiloval a v momente prezradenia svojho „zamestnania“ ju zaškrtil.
Vyzerá to na zaujímavé krimi, ale Scottovej ambícia smeruje vyššie. V príbehu neponúka len beletristickú rekonštrukciu jedného zločinu. Podujala sa preskúmať zvláštnosti japonskej spoločnosti, právne dilemy takéhoto zločinu a trestu aj emočné svety postáv, ktoré sú kvôli spoločenským konvenciám zaviazané k všeobecnej rezervovanosti. A vlastne prichádza až k témam absolútnym – čo iné sú láska a smrť?
K osudu zavraždenej Riny sa vracajú dvaja najbližší. Začínajúca advokátska koncipientka Sumiko je jej dcéra. S odstupom desaťročí v súdnom spise z trestného konania proti Nakamurovi postupne zisťuje, za akých okolností prišla v detstve o svoju matku.
Aj Rinin otec Joši je advokát, už všeobecne známy a dlho uznávaný. Vlastnými cestami sa ešte počas súdu dožadoval najtvrdšieho trestu pre Nakamuru. „A já vás prosím, já vás žádám jménem cti své dcery a jménem své víry ve spravedlnost těchto soudů: Udělte mu jediný možný trest, trest smrti.“ (s. 266)
Strach pred priamym svetlom
Japonská odlišnosť je dôležitou okolnosťou príbehu. Vďaka nej je atraktívny, vábi aj vyrušuje. Jedinečná krajina pyšná na svoj úspech a pracovitosť ľudí nesie bremená minulosti.
Popri technologickej invencii osobné životy stále ovládajú ritualizované vzťahy, ktoré sa môžu zvrhnúť na desivé katastrofy. Tradične vyžadovaný odstup sa deformuje na neúprimnosť a neschopnosť zdieľať životy či emócie.
Nakamura vo svojej zvláštnej práci vystriedal niekoľko osobností, pre mnoho žien predstavoval mnoho rôznych mužov. Nedisponoval luxusom, ktorý sa volá osobný život. Osamelosť agenta spojená s nedôverou je deštruktívna. „A když nikomu nevěříte, jak byste se mohl zamilovat?“
Rina pre neho znamená revolúciu: „Teď, když byl s Rinou, vklouzl zpátky do své vlastní kůže a správnosti a pohodlí toho, být svým původním já, pro něj byly jako balzám na duši.“ (s. 153). Toto „prebudenie“ dokumentuje smútok z nenaplnených očakávaní všetkých, ktorí popri snahách o získanie spoločenskej prestíže stratili samých seba. Nevera je tu zradou i objavom, pozvaním aj prekliatím.
Vzťah Riny a Nakamuru prekvitá v tieni a v ukradnutých tajných chvíľach. V priamom svetle by existovať nemohli.
Odtiene osudu a lásky
Samostatnou postavou románu je Tokio. Scottová dáva veľkomestu vlastnú úlohu. Slovami kreslí menej bežné obrazy, pozýva čitateľa do svätýň, parkov a obytných štvrtí. V štýle je sympaticky staromódna – píše jemne, farbisto a sugestívne.
Japonské spôsoby každú chvíľu vstupujú do deja slovnou či vizuálnou symbolikou. Vládne inštitúcie majú svojich maskotov, ale to neznamená, že policajti nemajú nabité zbrane. Ani väznice nie sú prázdne.
Takmer všetko má viac odtieňov a významov. Pre osud existuje niekoľko výrazov. Niektoré sú sentimentálne, iné obsahujú silu, a potom je tu aj slovo, staré až prastaré, znamenajúce odovzdanie sa osudu, ktorý musí byť akceptovaný.
Aj s láskou je to zložitejšie. Sudcovia pri skúmaní pohnútok zločincov poznajú výraz pre prvú lásku, iný pre trvalé spojenie, lásku neopätovanú, vzájomnú alebo hlbokú.
Najhorším vysvedčením pre knihu je, pokiaľ nedokáže vyrušiť. Tomuto románu to určite nehrozí.
Stephanie Scottová
Nevěra na zakázku
Preložila Tereza Pavlíková
Host, 2020
Publikované: 21/12/2020
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
