Európska zberateľská spoločnosť v Snine vydala na sklonku roka 2025 unikátnu publikáciu s názvom Veľká vojna: dobové pohľadnice východného Slovenska. Autormi diela sú Csaba Czimra a Radovan Vrabeľ, poprední slovenskí zberatelia historických pohľadníc z čias rakúsko-uhorskej monarchie. Ich zbierky obsahujú tisíce starých pohľadníc z obdobia vlády rakúskeho cisára Františka Jozefa I. (1848 – 1916) i jeho nasledovníka Karola I. (1916 – 1918). Spomedzi nich vybrali zberatelia takmer 300 pohľadníc, ktoré sa rozhodli predstaviť čitateľom v zaujímavom spoločnom diele.
Autori uverejnili v knihe historické pohľadnice s motívmi viažucimi sa k územiu východného Slovenska. Ďalšou podmienkou zaradenia bolo ich odoslanie v období prvej svetovej vojny (1914 – 1918). Vo väčšine prípadov boli publikované pohľadnice odoslané príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády, v menšej miere vojakmi spojeneckej cisárskej nemeckej armády. Len minimum pohľadníc poslali civilisti, prípadne neprešli poštou vôbec. Kritériom pre uverejnenie bol aj obsah pohľadnice, autori zároveň chceli poukázať aj na vzácne a ojedinelé pečiatky. Samostatná časť knihy pojednáva o bojoch o Slovensko s Maďarmi v roku 1919.
Nosnou časťou publikácie sú reprodukcie vojnových pohľadníc s motívmi z východného Slovenska uverejnené v kapitole Veľká vojna 1914 – 1918. Výnimočnosť diela tkvie aj v tom, že autori sa rozhodli uverejniť averz i reverz každej vybratej pohľadnice. Súčasťou je aj preklad obsahu pohľadnice do slovenského jazyka a upozornenie na druhy a vzácnosť pečiatok na jednotlivých pohľadniciach. Čitateľ tak získa kompletné a detailné informácie o každej pohľadnici. Obsahy pohľadníc boli preložené z maďarského, nemeckého, českého, poľského, slovinského, chorvátskeho, rumunského, srbského a dokonca i talianskeho jazyka. Pohľadnice boli odosielané do miest a obcí po celej rakúsko-uhorskej monarchii, ale aj do cisárskeho Nemecka. V knihe nájdeme pohľadnice adresované do Prahy, Plzne, Brna, Grazu, Viedne, Ľubľany, Záhrebu, Budapešti, Debrecínu, Alba Iulie, Temešváru, Bratislavy, Košíc. Spomedzi nemeckých miest spomeniem Berlín, Weimar a Frankfurt nad Mohanom.
Keďže rakúsko-uhorská poľná pošta podliehala cenzúre, vojak nemohol písať o všetkom, s čím by sa chcel zveriť rodičom, manželke, príbuzným a priateľom. Ak napísal citlivé informácie, cenzor ich na pohľadnici začiernil, prípadne odoslanie pohľadnice úplne zastavil. Vojaci preto najčastejšie písali domov o dlhej ceste na bojisko, o ich zdravotnom stave, o dostatku či nedostatku jedla a oblečenia, o prírodných pomeroch lokalít, kde sa práve nachádzali a podobne. Túžobne očakávali ďalšie správy z domova, prosili o pohľadnice, listy a balíky. Chceli vedieť všetko o svojich drahých, o deťoch, o situácii doma. Dúfali, že vojna čoskoro skončí a oni sa budú môcť vrátiť k svojim blízkym.
Načrime teraz medzi pohľadnice uverejnené v diele. Vojak rakúsko-uhorskej armády českej národnosti menom Václav poslal v júni 1915 pohľadnicu s motívom Prešova domov do mesta Josefov. Na pohľadnici, ktorá nesie dokonca cenzúrnu pečiatku, píše: „Drahí! Zajtra idem k maród vizite, ako dopadnem, to neviem. Neviem ani čo by som napísal. Som taký unavený, že sotva stojím na nohách. Je tu prísna cenzúra listov! Píšte, čo nového v Josefove? Ja som v samotných Karpatoch. Jeden a pol hodinu máme cvičisko. Som z toho veľmi uťahaný. Zdraví Venca.“
Všadeprítomná smrť, extrémne vyčerpanie, únava, hlad, šikana, zdravotné problémy, zranenia a minimálna šanca dostať sa z pekla vojny – to všetko malo obrovský vplyv na psychické rozpoloženie vojakov. Ich zúfalstvo často cítiť aj z riadkov na pohľadniciach. Vojak Ernest poslal v decembri 1916 svojim rodičom pohľadnicu a pridal niekoľko výčitiek: „Moji milí rodičia! Márne som čakal na žiadaných 25 korún, tak som musel poslať telegram, lebo keby tu do zajtra neboli, nebolo by to dobré. Ani písať neráčite a pritom ako vojak trpiaci za svoju vlasť si aj ja zaslúžim aspoň jeden list! A teraz vám na tejto pohľadnici prajem veselé Vianoce a pokojný a šťastný nový rok. Pretože Boh sa tak rozhodol, nemôžem vám to žiaľ povedať osobne slovami. Smutne budem sviatky tráviť tu…“
Frontové boje prvej svetovej vojny na našom území prebiehali od novembra 1914 do mája 1915 v oblastiach vtedajšej Šarišskej a Zemplínskej župy. Zo šarišského regiónu čitateľ v knihe objaví pohľadnice s motívmi Prešova, Sabinova, Veľkého Šariša, Lipian, Bardejova, Zborova, Svidníka a ďalších mestečiek a obcí. V diele nechýbajú pohľadnice z edície „Bojiská Šarišskej župy 1914 – 15“, ktoré boli vydávané po prechode frontu od roku 1915. Zobrazovali bojiská, vojnové cintoríny a následky bojov na území Šarišskej župy. Podobná edícia pohľadníc zachytávala vojnou zničené regióny v Zemplínskej župe. Niesla názov „Rusmi vyplienený Zemplín“. Mnoho pohľadníc z tejto edície obsahovalo motívy z Humenného a Medzilaboriec. Obe spomínané mestá Rusi v rokoch 1914 – 1915 dobyli a na istý čas obsadili. Z bývalej Zemplínskej župy autori zaradili aj pohľadnice s motívmi Michaloviec, Vranova, Strážskeho, Sniny, Stakčína a ďalších obcí.
Stojí za zmienku, že medzi takmer 300 publikovanými pohľadnicami z obdobia rokov 1914 – 1918 je len jedna písaná po slovensky. Mnohé sú síce posielané do miest na území súčasnej Slovenskej republiky, ale nesú maďarský alebo nemecký text. Desiatky pohľadníc sú písané po česky a zasielané do rôznych miest a obcí v Čechách. Najčastejšie do Prahy, ale medzi mestami sa niekoľkokrát objavili aj Plzeň, Pardubice, Olomouc, Hradec Králové a ďalšie sídla.
Mnoho textov na pohľadniciach nám plasticky priblíži každodenné problémy, ktorým vojaci počas nasadenia museli čeliť. Týkalo sa to aj príslušníkov československej armády, pôsobiacich na území Slovenska v roku 1919 počas bojov s Maďarmi. Vojak Karel sa v priebehu svojej služby ocitol v Trebišove, odkiaľ vo februári 1919 poslal do Mladej Boleslavi pohľadnicu s motívom Sečoviec. Pre zaujímavosť uverejňujem znenie textu v češtine: „Milý p. Pilát! Promiňte, že na váš milý dopis odpovídám jen lístkem, avšak nemohu zde za živého boha sehnati dopisový papír. Zítra jdu do městečka na druhé straně zobrazeného. Tam odtud pak budu psát obšírněji. Prozatím na Zdar! Karel.“ Či sa vojakovi podarilo v Sečovciach zohnať listový papier a obálku, to sa už nikdy nedozvieme…
Publikácia určite poteší záujemcov o dejiny prvej svetovej vojny a nemala by chýbať v knižnici žiadneho zberateľa pohľadníc a dobových pamiatok z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie. Nájdeme v nej celé východné Slovensko, zachytené na dobových pohľadniciach tak, ako vyzeralo pred vyše 110 rokmi. Pomyselne sa prejdeme po uliciach a námestiach, ktoré dnes už často vyzerajú úplne inak, keďže boli prestavané a zmenili sa na nepoznanie. Vychutnáme si čaro kaštieľov, palácov a hradov, ktoré boli vo vlastníctve slávnych šľachtických rodov ako Andrássyovci, Forgáčovci a Drugetovci. Ale hlavne pocítime autentické svedectvo hrôzy bojov, ktoré nám sprostredkujú riadky, písané uzimeným, vyčerpaným a často hladným vojakom kdesi v zákopoch v karpatských horách: „Moja milovaná, milá matka, Váš syn, trpiaci starý vojak, posiela pozdravy odtiaľto z maďarských hraníc. Bozkávam Vás.“
Publikáciu Veľká vojna: dobové pohľadnice východného Slovenska po prvýkrát predstavíme verejnosti na besede s autormi v stredu 28. januára 2026 o 17:00 v Centrálnej knižnici na Hviezdoslavovej 5 v Košiciach.
Csaba Czimra – Radovan Vrabeľ: Veľká vojna: dobové pohľadnice východného Slovenska
Európska zberateľská spoločnosť, 2025
Mgr. Martin Konečný, PhD. získal doktorát z odboru všeobecné dejiny na Inštitúte histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä prvou svetovou vojnou s dôrazom na východný front a boje v Karpatoch v rokoch 1914 – 1915. K tejto téme napísal tri monografie a publikoval vedecké štúdie a odborné články v domácich i zahraničných časopisoch. V roku 2024 mu vyšla monografia Boje v Karpatoch 1915. Nemecká Južná armáda a Beskydský zbor. Aktuálne píše najmä pre časopisy Vojenská história, Pamiatky a múzeá, Múzeum, 1. světová, KINO-IKON a Knihy na dosah. Je spoluautorom jubilejnej výstavy Takí boli naši dedovia: prvá svetová vojna a východné Slovensko vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
