Na konci júna 2005 malo v kinách po celom svete premiéru sci-fi oscarového režiséra Stevena Spielberga Vojna svetov. V hlavnej úlohe sa predstavil ďalší držiteľ najprestížnejšieho ocenenie vo filmovom priemysle Tom Cruise. Nič nezvyčajné, že tento film vyšiel z knižnej predlohy. Síce nenaplnil ambície producentov a podľa kritikov bol tak trochu „prepadákom“, avšak jeho knižná predloha bola nezvyčajná a prelomová. Dočkala sa viacerých prestížnych ocenení. Autor opisuje inváziu Marťanov na Zem a práve to robí dielo nezvyčajným a prelomovým, keďže vydanie knihy sa datuje na rok 1898.
Znie to až neuveriteľne, no britský spisovateľ Herbert Georg Wells si už na konci 19. storočia dokázal predstaviť, že na susednej planéte Mars sú bytosti, ktorých cieľom je zničiť planétu Zem. Fascinujúca fantázia autora. Ešte viac udivujúco to pôsobí pri nasledujúcom (možno nie ideálnom) porovnaní: kým v Hornom Uhorsku len o necelú generáciu starší Hviezdoslav opisoval krásu oravskej prírody, Wells opisoval inváziu Marťanov. Bol to dôsledok značného technického a vedeckého pokroku, ktorý na prelome 19. a 20. storočia nastal predovšetkým v západnej Európe a v Spojených štátoch amerických. Kým Wells mal vedecký pokrok takpovediac priamo pod nosom, Hviezdoslav sa v tom čase mohol tešiť z niekoľkých úsekov oravskej železnice.
Počiatky sci-fi
Korene žánru vedecko-fantastickej literatúry, typickej práve pre britského autora Wellsa, siahajú až do začiatku 19. storočia, keď Mary Wollstonecraft Shelley, manželka známeho anglického spisovateľa Percyho Bysshe Shellyho, v roku 1818 vydala román Frankenstein. Následne, približne o pol storočie neskôr, prichádza na literárnu scénu, mnohým dobre známy, francúzsky autor Jules Verne. Napísal viac ako šesť desiatok kníh. Keď sa končilo obdobie Julesa Vernea nastúpil na scénu práve tento Brit, autor knihy Vojna svetov a ďalších prelomových sci-fi kníh.
Kto je Wells?
Herbert Georg Wells pochádzal z chudobnejšej rodiny žijúcej v Bromley, v juhovýchodnej časti Londýna. Matka bola komornou v bohatších rodinách a otec záhradníkom. Mladý Herbert sa dostal na štúdium zoológie a biológie. No už na škole začal s prvými poviedkami, keď v školskom časopise, ktorý spoluzakladal, uverejnil poviedku o cestovaní v čase. Po získaní bakalárskeho titulu zo zoológie sa začal intenzívnejšie venovať písaniu. V roku 1891, ešte iba ako dvadsaťpäťročný, vydal bestseller Anticipations (Tušenie). Svoj prvý vedecko-fantastický román vydal Wells v roku 1895. Nazval ho Stroj času a dielo sa tiež stalo bestsellerom, čím sa z neznámeho autora „cez noc“ stal svetový spisovateľ. Krátko nato publikoval aj ďalšie podobné knihy ako Ostrov doktora Moreaua a Vojna svetov. Avšak Ostrov doktora Moreaua vzbudil odmietavé reakcie a kritika román odsúdila ako „kruté a hnusné dielo“.
Ďalším podobným sci-fi dielom z jeho pera je román Neviditeľný muž. Autor v ňom predstavil príbeh vedca, ktorý vymyslel sérum, ktoré spraví človeka neviditeľným. Vedec sa tak dostáva do morálnej dilemy, pretože môže vykonávať dobro i zlo. Wells sa tak vo svojich románoch zameral na filozofické a sociálne otázky spojené s technickým pokrokom ľudstva.
Oceňovaná kniha
Postupom rokov literárni kritici hodnotili Wellsovu knihu Vojna svetov viac a viac pozitívne a stala sa tak odporúčajúcim artiklom. Napríklad francúzsky večerník Le monde vyhlásil v roku 1999 anketu „Sto najdôležitejších kníh 20. storočia“. Vojna svetov skončila na 56. mieste. Bola najstaršou knihou v tejto ankete a dostala sa tam aj napriek tomu, že pochádza ešte z konca 19. storočia. Aj to svedčí o tom, že Wells tak trochu predbehol dobu.
Aj iné knižné rebríčky zostavené literárnymi kritikmi, predovšetkým tie zamerané na žánre fantasy a sci-fi, ju umiestňujú k tým najlepším knihám. Napríklad magazín Locus ju v roku 1975 zaradil v rámci All Time Best Novel na 24. miesto.
Rozpútaná hystéria
S knihou sa spája ešte jedna, pre dnešného človeka, úsmevná situácia. V roku 1938 sa kniha dočkala dramatizácie, keď bola odvysielaná v americkom rozhlase. Prvé tri štvrtiny dramatizácie rozdelil autor do krátkych spravodajských vstupov, ktoré prerušili iba hudobné vložky. Podľa vstupov sa poslucháči dozvedeli o útoku Marťanov, nie na Londýn, ako sa píše v knihe, ale na New Jersey. Spracovanie sci-fi románu malo podobu mystifikujúceho spravodajstva a vyvolalo paniku a hystériu vo viacerých mestách Spojených štátov amerických. Vierohodnosť vysielania podporili aj realistické zvukové efekty. Panika mala za následok, že ľudia rabovali obchody, skrývali sa pivniciach či utekali do lesov, kde hľadali bezpečie pred fiktívnou inváziou.
Pútavý príbeh
Poďme sa ale bližšie pozrieť na samotnú knihu. Jej príbeh je situovaný do konca 19. storočia. Do času, v ktorom žil a tvoril aj samotný autor. Dej začína keď rozprávač prijme pozvanie známeho astronóma Ogilvyho a spoločne pozorujú Mars, na ktorom vidieť veľkú explóziu. Po krátkej dobe dopadne neďaleko mestečka Horsell pri Londýne meteorit. Vyvolá to nebývalý záujem okolitých obyvateľov, ktorí s údivom zistia, že meteorit je valcovitá kozmická loď. Tá sa otvorí a všetci uvidia veľkého Marťana s chápadlami ako v kráteri pripravuje zvláštny prístroj. Ľudská delegácia, ktorá sa k mimozemskej civilizácii s bielou vlajkou približuje, je spálená lúčom podobajúcim sa laseru. To vystraší všetkých prítomných, aj samotného rozprávača. Aj preto sa spolu s manželkou rozhodnú odcestovať k príbuzným. Nakoniec však zvíťazí ľudská zvedavosť a hlavný hrdina sa rozhodne vrátiť domov a sledovať Marťanov. Cestou vidí ako v invázii pokročili, vystavali vysoké trojnohé bojové stroje vyzbrojené laserom i chemickými zbraňami vypúšťajúcimi jedovatý opar. Podarilo sa im zničiť každučký odpor britskej armády. Medzitým v blízkom okolí pristávajú ďalšie kozmické lode – valce. Evakuuje sa Londýn a mnohým sa podarí zachrániť len tak, že sa preplavia cez kanál La Manch do Francúzska. Hlavný hrdina, v polorozpadnutom dome, sa stane tajným svedkom marťanskej krvilačnosti, keďže z ľudí vysávajú krv. Je chytený a čaká ho podobný osud. To, ako sa jeho príbeh i príbeh celej invázie Marťanov skončí a či sa rozprávačovi podarí utiecť a stretnúť sa ešte s manželkou, nevyzradíme. Čitateľ to musí zistiť sám.
Viacero prekladov
Kniha Vojna svetov sa takmer okamžite po jej anglickom vydaní stala vyhľadávaným artiklom, ktorý sa prekladal do viacerých jazykov. K slovenskému čitateľovi sa v preklade dostala v roku 1933, keď preklad knihy zabezpečil básnik Vladimír Roy, vnuk slovenského národovca Jozefa Miloslava Hurbana. Avšak blízko mal slovenský čitateľ ku knihe už necelú dekádu po jej pôvodnom vydaní, pretože český preklad vyšiel v roku 1903.
Kniha však neinšpirovala len spisovateľov-prekladateľov, ale aj výtvarných umelcov. Tí jej pripravili viacero nesmierne zaujímavých ilustrácií. Z nich vyčnievajú predovšetkým tie, ktoré boli súčasťou jej prvého prekladu do francúzštiny. Pripravil ich ilustrátor a grafik, rodák z Rio de Janeira Henrique Alvim Correá. Práve tieto ilustrácie knihy Vojna svetov ho celosvetovo preslávili.
Rastislav Molda (1986) pracuje ako historik Liptovskom múzeu v Ružomberku. Venuje sa výskumu dejín „dlhého” 19. storočia s dôrazom na formovanie slovenského národného hnutia, analýze etnických stereotypov a skúma vplyv školstva a umenia na utváranie národnej identity. Je autorom dvoch samostatných monografií Cestopisné denníky štúrovcov (2014) a Ideálny obraz národa. Stereotypizácia uhorských národností v slovenskej cestopisnej a národopisnej literatúre 19. storočia (2015), niekoľkých v spoluautorstve. Napísal viacero vedeckých štúdií, odborných článkov a recenzií.
