V súčasnosti sa veľa hovorí o gramotnosti detí, konkrétne o čitateľskej gramotnosti našich detí, ktorá je výslednicou vrodených predpokladov dieťaťa a spolupôsobenia rodiny, školy a širšieho sociálneho prostredia.
Už niekoľko rokov sa slovenské deti v medzinárodných testovaniach čitateľskej gramotnosti umiestňujú v druhej polovici tabuľky a odborníci hľadajú odpovede na otázky: Prečo je to tak? Prečo naše školopovinné deti čítajú neradi a so slabým porozumením? Čo je toho príčinou? Ako im pomôcť a čo zmeniť, aby to tak nebolo?
Čítanie je dôležitá zložka vzdelania, nakoľko prostredníctvom čítania sa v našom kultúrnom prostredí učíme a získavame prevažnú väčšinu poznatkov – budujeme svoju gramotnosť a zároveň aj svoju osobnosť a vzťahy.
Vedecké výskumy jednoznačne hovoria o tom, že čítanie s porozumením je jazykovo a kultúrne podmienená úloha, ktorú je potrebné zvládnuť v určitom časovom období. Aby táto úloha mohla byť splnená, dieťa k tomu potrebuje prostredníka – človeka, ktorý ho touto neľahkou úlohou bude sprevádzať.
Všetci ľudia majú vrodené predpoklady pre reč a pre to, aby sa naučili jazyk, výskumy dokonca hovoria o tom, že máme vrodenú „univerzálnu gramatiku“ – akýsi „program pre jazykový vývin“.
Väčšinu vedomostí a skúseností o jazyku dieťa získava implicitne, ale vedomú kontrolu nad jazykom a jazykovou pestrosťou vrátane metalingvistických schopností získa až explicitne prostredníctvom cielených vzdelávacích aktivít.
Tieto aktivity sú súčasťou vzdelávacích programov a realizujú sa v predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania. Nemusia byť však pre každé dieťa dostačujúce.
Na to, aby si dieťa osvojilo schopnosť čítať, potrebuje mať určité vnútorné a vonkajšie predpoklady. Z vnútorných predpokladov ide najmä o rozvinuté jazykové schopnosti – najmä fonematický sluch, alebo tzv. fonematické uvedomovanie. Na procese čítania sa zúčastňuje množstvo procesov, ktoré idú akoby na pozadí, ale sú pre dobré čítanie nevyhnutné (napr. zrakové rozlišovanie, pracovná pamäť, fonematické uvedomovanie, schopnosť správne vyslovovať všetky hlásky abecedy, orientácia, vizuomotorická koordinácia a množstvo iných). Podľa odborníkov kľúčové sú práve jazykové schopnosti – špeciálne fonematické uvedomovanie. Táto schopnosť sa rozvíja od útleho detstva (asi od 2 rokov) a vo veku piatich až šiestich rokov – čo korešponduje s nástupom slovenských detí do školy, by mala byť do určitej miery rozvinutá.
Rozvoj jazykových schopností (aj fonematické uvedomovanie) sa podporuje aj v našom vzdelávacom systéme už pred nástupom dieťaťa do školy, je súčasťou nového vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie. Čiastočne pokračuje aj na primárnom stupni vzdelávania, kde sa deti v 1. ročníku učia čítať a písať – v slovenských podmienkach analyticko-syntetickou metódou. Oba procesy sa navzájom podporujú a prelínajú. Niektoré deti však majú napriek tomu s čítaním „problém“.
U mnohých z nich sa časom potvrdí porucha čítania – dyslexia a nastupujú intervencie špeciálnych pedagógov a nácvik správnej techniky čítania a kompenzačných mechanizmov. Z dieťaťa sa stáva „nečitateľ“ – čítanie je pre neho príliš namáhavé, cíti sa menejcenné, neúspešné, iné. Knihy a literatúra sú pre neho strašiakom, odmieta čítať, začína mať problémy s učením, s rodičmi, narastá napätie doma aj v škole. Rodina sa snaží dieťaťu pomôcť kompenzovať jeho poruchu, číta s ním a najmä za neho, prípadne ho čítať núti. Odpor dieťaťa ku knihám a čítaniu sa prehlbuje.
Počet takýchto detí je v našich podmienkach pomerne vysoký a postupne narastá, ide o deti s identifikovaným rizikom, najčastejšie sú to deti dyslektikov, dysortografikov, deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti predčasne narodené, deti s odkladom povinnej školskej dochádzky, deti s nerovnomerným vývinom, deti nezrelé, s poruchou sluchu, pozornosti, deti cudzincov a iné. Je vedecky dokázané, že sa dá týmto deťom pomôcť, pôsobiť na nich preventívne ešte v predškolskom období.
V odborných kruhoch je dobre známe meno ruského profesora vývojovej psychológie a pedagóga D.B. Eľkonina. On odhalil vzťah medzi uvedomovaním hláskovej štruktúry slova a schopnosťou naučiť sa čítať a písať. Vytvoril originálnu metódu, ktorá podporuje vývin tejto schopnosti u detí, ktorá je kľúčovou, v mechanizme čítania. Ide o poznanie zvukovej štruktúry jazyka. Keď dieťa získa schopnosť dobre sa orientovať vo zvukovej štruktúre jazyka, je čas na zoznamovanie sa s písmenami abecedy. Eľkonin vychádza z prirodzeného vývinu dieťaťa – dieťa sa najprv naučí rozprávať. Prirodzenými stavebnými prvkami hovorenej reči dieťaťa sú hlásky (fonémy). Písmená (grafémy) len umelo reprezentujú hlásky. Preto vo výuke čítania Eľkonin postupuje od fonémy ku graféme a nie naopak, ako je to v tradičnej výuke čítania v škole (analyticko-syntetická metóda).
Práve deti, ktoré sú „rizikové“ (majú nedostatočne rozvinuté jazykové schopnosti) s nástupom do školy môžu zlyhávať v tradičnej výuke čítania a písania. Časom sa z nich stávajú buď „nečitatelia“ – deti ktoré neradi čítajú, alebo sa u nich môže rozvinúť vývinová porucha učenia – dyslexia a dysortografia. Deti s vyšším kognitívnym potenciálom svoju nezrelosť, prípadne poruchu dokážu dlho skrývať, príp. kompenzovať a to, že majú „problém“ s čítaním sa dozvieme až neskôr. Prejaví sa to na ich ortografii – písanej reči, ktorá nesie známky poruchy. Ak by sa u týchto detí už v predškolskom období postupovalo Eľkoninovou metódou, je vysoko pravdepodobné, že by sa v školskom veku vyhli vývinovej poruche učenia, prípadne u disponovanejších detí by sme dosiahli výkony v čítaní blízke norme – zodpovedajúce veku v našej detskej populácii.
Potvrdzujú to výsledky výskumov našich aj zahraničných psychológov a logopédov zaoberajúcich sa gramotnosťou a jej nadobúdaním v detskej populácii.
Stačilo by urobiť tak málo – zaviesť celoplošne skríning rizikových detí ešte v predškolskom veku a týmto deťom poskytnúť možnosť rok pred nástupom do školy prejsť tréningom Fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina pod vedením odborne vyškolených pracovníkov v danej metóde.
Renáta Kišová (1975) je špeciálna pedagogička, matka troch detí. Študovala teológiu a učiteľstvo na TF UK v Bratislave neskôr inšpirovaná príbehom jej vlastného dieťaťa sa pustila do štúdia špeciálnej pedagogiky. Pôsobila ako učiteľka, vychovávateľka, poradkyňa včasnej intervencie. V súčasnosti sa venuje špeciálnej pedagogike – deťom a dospelým. Rada číta, píše a miluje umenie.
