Kráčame z kaviarne pri Botanickej záhrade, už je tma, možno sa ešte niečo na fotenie naskytne. Zrazu pred nami stúpa hutná para v nepredpokladateľných smeroch. Žiadne drahé parostroje, ale asfaltové výpary z čerstvo položenej cesty, to je ono, fotíme. Košice ako New York City, autobusy okolo, možno trošku cesty prilepenej na Erikovej podrážke. Je
Priznám sa, že o radosti som ešte nikdy nenapísala osobitný text. Niežeby sa vôbec nevyskytovala v mojich prózach, esejach či básňach, no nikdy nebola ich hlavnou, ba ani vedľajšou témou, len sa v nich tak mihla, zľahka sa ich dotkla, no nikdy sa v nich natrvalo neusádzala – na rozdiel napríklad od bolesti, súcitu, úzkosti, neistôt a obáv alebo
Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018
Na Štedrý deň roku 2004 mi zomrela babka Jožka. Dedko František, jej muž, bol vtedy po smrti, a preto sme u nej na dedine už pár rokov trávili Vianoce. My, Urikovci (rodičia a tri dcéry), a tiež päťčlenná rodina otcovej sestry. V ten deň pred dvadsiatimi rokmi sme dokončovali na našom mestskom byte posledné vianočné prípravy, balili darčeky a
Louisa May Alcott: Malé ženy V kánone svetovej literatúry existuje niekoľko diel, ktoré tak prenikli do nášho každodenného života, že sa stali súčasťou frazeologizmov v bežnom jazykovom prejave. Je vysoko pravdepodobné, že ste už niekoho niekedy napríklad počuli povedať o svojich dcérach: „Toto sú moje malé ženy“. A je rovnako pravdepodobné, že ste si pri tejto poznámke
Nemôžem tomu uveriť, ale keď sa ráno zobudím, hneď viem, že som chorá, je mi mdlo, točí sa mi hlava, k čomu sa pripája mierne prechladnutie, v okamihu si uvedomím, že na druhý deň som sa mala vidieť s mužom, na ktorého neprestajne myslím, a ak som chorá – doteraz sa to nikdy nestalo –, tak sa s ním
Je pre mňa veľmi náročné vybrať tri knihy s témou radosti. Lebo mne každá kniha robí radosť. Každá! Som dlhoročná zberačka kníh, ktorá prešla od antikvariátových pokladov, kvôli ktorým som chodila na otočku do Prahy, cez zbierky krásnopríbehov, ktoré sa mi už nezmestili do bytu, až po vášnivú zberačku detskej krásnej literatúry. Rozhodla som
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to sem nepatrí. Najmä, ak sú Vianoce, šťastné, veselé, radostné... Je to o mojom kamarátovi, sme rovesníci, tesne nad šesťdesiat. Aj v knižnici, pre ktorú píšem tieto riadky, sa nájdu jeho knihy. Možno bol u vás na besede. Načítal knihy pre nevidiacich a slabozrakých. Videli ste ho v televízii, počúvali v rozhlase.
mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami sklom z rozbitých okien mala radosť z
Občas sa zdá, že dnešný svet je akýsi skúpy v ponuke dôvodov na radosť. Radosť je veľmi príjemný pocit. Keď máme radosť – telo i duša pookrejú. Radosť je reakciou na úspech či zisk. Radujeme sa, keď získame, čo sme chceli získať, ale aj vtedy, keď nestratíme to, čoho vlastníkmi chceme aj naďalej byť. V každom z nás