Prečítané knihy si nezvyknem nechávať, ale! Mám tu vyššie v rohu takú malú poličku, kde si niektoré predsa len odkladám. Je na to viacero dobrých dôvodov. Môžem sa na ne pozerať a čerpať z nich akýsi literárny vitamín D, a môžem ich ponúknuť vzácnym návštevám, ak chcú poradiť niečo dobré. Siahol som tam aj teraz a vybral som nasledovné tri.

Richard Adams: Daleká cesta za domovem

Zajačí román vnímam ako rozprávkovo temnú a vznešenú fantasy zo sveta ušatých tvorov. V čase čítania som bol fyzicky dávno dospelý, mentálne ma však príbeh vtiahol späť do detstva. Za ten pocit som autorovi nesmierne vďačný, aj preto, že v detstve som podobný pocit akosi nestihol zažiť. Richard Adams vytvoril krásny zajačí jazyk, veľmi pôvabný a zábavný (prekladateľke Jitke Minaříkovej sa ho podarilo umne preniesť do češtiny). Čo je však na tomto románe najsilnejšie, sú zvláštne nedopovedané momenty, kde zajace v dramatických situáciách tápu, čo sa to vlastne deje, keďže ich myseľ nefunguje ako tá naša. Týmto spôsobom je ponor do zvieracieho sveta príjemne autentický. Nie je to len rozprávka, je to veľký román.

John Irving: Poslední noc na klikaté řece

John Irving je úžasný rozprávač a pre mňa osobne je práve tento román jeho najlepším. Áno, čítal som aj tie slávnejšie, no tu si svoju divokú fabuláciu ustrážil a napriek pre Irvinga typickým bizarným scénam príbeh pôsobí úplne uveriteľne a strhujúco. Myslím si, že čítavosť knihy sa trochu podceňuje, a práve pri tomto románe si človek môže pripomenúť, aký skvelý a dôležitý faktor práve čítavosť je. Nehovoriac o tom, že Irving vyťahuje veľkú zbraň americkej prózy, a tou je akýsi roadtrip na úteku. Ak by som vyučoval umenie rozprávania príbehu, touto knihou by som žiakom  mával pred očami. Možno by bolo potrebné niekoho donútiť začítať sa, ale zaručene by nebolo treba nikoho tlačiť, aby následne pokračoval sám a so záujmom.

Joao Guimaraes Rosa: Velká divočina: Cesty

V portugalčine to znie lepšie: Grande Sertão Veredas. Čítal som v češtine a v tomto prípade neodporúčam starší slovenský preklad. Keby som sa chcel rúhať, povedal by som, že Grande Sertão je kniha kníh. Presne to mi vždy previnilo napadne, keď Velkú divočinu zbadám na spomínanej poličke. Je to najlepšia diaboliáda, akú som čítal, a to som čítal všetky tie najznámejšie. Ale, aby som Rosovu knihu viac priblížil: je ako jazda na koni s divokou bandou z reťaze utrhnutých šialencov po divočine nehostinnej náhornej plošiny v brazílskom vnútrozemí. Je ako desivé polnočné stretnutie počas splnu na opustenom rázcestí. Stojíte tam, počujete klopkanie kopýt. Z ich rytmu je však jasné, že tvor, ktorý prichádza, nemá štyri nohy, ale dve.

Lukáš Cabala sa narodil v Trenčíne, ktorý je veľký ako New York. V roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát Čierne na bielom a dodnes ho vedie. Je čitateľom súčasnej a modernej svetovej prózy. Žije na severnej periférii mesta, kde sa venuje písaniu. V tvorbe ho priťahuje magický realizmus a vlnenie skutočnosti. Debutoval intímnou novelou Satori v Trenčíne (Artforum 2020), bol s ňou nominovaný na cenu Anasoft litera a kniha získala ocenenie Debut roka v hlasovaní čitateľov Knižnej revue. Neskôr mu v Artfore vyšli ďalšie dve novely uzatvárajúce voľnú magickú trilógiu. Na jeseň 2023 vydavateľstvo Ikar publikovalo jeho rozprávku Jeseň v lese. Každá zo štyroch kníh má výtvarný sprievod. Na knihách s ním postupne spolupracovali významný český ilustrátor a grafik Jindřich Janíček, česká magická spisovateľka a ilustrátorka žijúca v Tokiu Anna Cima, rozprávková ilustrátorka Csilla Dózsa a plenérový trenčiansky maliar Juraj Toman. Jeho najnovšia kniha Spomenieš si na Trenčín? je tento rok nominovaná na cenu Anasoft litera a na Cenu René.