Em Mikšík: Čierne ticho Eleny Kamenickej
„Kliatba večnej Meluzínyčiernou päsťou obloky mi rozbije.Jazva vrytá na hodiny.Nezaznejú náhle temné pašije?Vôňu myrhy necítiš?“ (1) Takto znejú úvodné verše básnickej zbierky Čierne stretnutie takmer neznámej autorky Eleny Kamenickej (do čitateľskej pozornosti ju vrátila bádateľka Andrea Bokníková zahrnutím autorkiných veršov do antológie poetiek prvej polovice 20. storočia s názvom Potopené duše). Citovaný úryvok lícuje s názvom zbierky a tým aj nastavuje čitateľské očakávania – už od začiatku máme ...
