Literárny štvrťročník Fraktál uzavrel svoj tretí ročník a vstupuje do štvrtého
Literárny život na Slovenku je už štvrtý rok obohatený o periodikum, ktoré svojím obsahom prispieva k rozvoju autorskej aj čitateľskej scény doma i za hranicami. Nezávislý literárny časopis Fraktál sa počas tohto obdobia stal štvrťročníkom s ambicióznou koncepciou, s kvalitnými a originálnymi príspevkami osobností slovenského aj inonárodného kultúrneho a literárneho života. Od januára 2018, kedy vzniklo prvé číslo 1. ročníka, sa v časopise usadilo mnoho kvalitných rubrík, ktoré pripravili a do ktorých prispeli erudovaní odborníci z oblasti literatúry, literárnej vedy, literárnej kritiky, prekladateľstva či filozofie a humanistiky.
Literárna problematika každého čísla je rozdelená do niekoľkých celkov. Po úvodníku priestor patrí základným literárnym rubrikám ako POÉZIA, v ktorej sa v 3. ročníku časopisu – práve uzavretom – predstavili J. Sutherland-Smith (píšuci v angličtine), M. Haugová, M. Brück, B. Mihalkovič, J. Zambor, E. Markovič a iní. PRÓZA predstavuje tvorbu autorov S. Lauríka, S. Rakúsa, M. Lacka, E. Maliti Fraňovej a mnohých ďalších – napríklad aj v pravidelnej rubrike ZAČIATKY. V rubrike PREKLAD, prípadne NA DOSAH, sa o priazeň čitateľa uchádzajú ukážky z diel F. G. Lorcu, V. Mortovej, G. Swifta, K. Jovanovićovej, P. Sturmana, M. Ajvaza a iných. V rubrike BONUS/ MAJÚ ČO POVEDAŤ R. Šedivý priniesol rozhovory s J. Štrasserom, S. Rakúsom, V. Mikulom, P. Zajacom, v BESEDE s J. Palaščákom a L. Kladekovou besedovali J. Sutherland-Smith, J. Briškár, matematik L. Kvasz, filozofi V. Suvák a T. Münz a i. V rubrike SPOMÍNAME si Fraktál pripomenul dielo A. Marenčina, P. Vilikovského a Z. A. Bakošovej, ktorí nás nedávno opustili, ale aj spisovateľa I. Kadlečíka. Kľúčová rubrika TÉMA sa v uplynulom roku zaoberala témami „Podoby knihy“ alebo „Radostná veda“, veľa príspevkov (Milton, Goethe, Celan…) súviselo s tematickým rámcovaním „Priestory archívov“. V časopise možno nájsť ďalšie pravidelné, alebo menej pravidelné rubriky – SYMPOSION (tvorba I. Kraska, A. Baláža, T. Lehenovej, českého básnika P. Hrušku), ESEJ, ŠTÚDIA, KYVADLO, KRITIKA, GLOSA, A-B-E-C-E-D-A, pokusná rubrika KIGO/ HAIKU LIBRI. K stálym rubrikám NA CESTE P. Hrušku, HMYROM! P. Borkovca a NA MARGO od Dalfara pribudli PERIFÉRIA? mladého literárneho kritika a nádejného publicistu Martina Makaru a ZO ZÁPISNÍKA básnika a prekladateľa B. Mihalkoviča. K najvyhľadávanejším príspevkom v 3. ročníku určite patrili príspevky v rubrike AGORA: „nobelovská“ reč poľskej spisovateľky O. Tokarczukovej a rozhovor so slovinským filozofom S. Žižekom o pandémii a jej možných následkoch.
*
Široké spektrum tém z rôznych oblastí literatúry Fraktál ponúka aj v svojom čerstvo distribuovanom prvom čísle roku 2021. Prináša v ňom tému „Ona / her-story“ (a teda jej príbeh): čitatelia sa do literatúry ponárajú prostredníctvom ženských autoriek, mysliteliek, literárnych postáv a ich videnia sveta. Napríklad v rozhovoroch v rubrike BESEDA autorky M. Haugová, J. Bodnárová a T. Kvapilová odkrývajú svoje myšlienky, pohľady, obrazy či spomienky. Literárna vedkyňa a kritička Z. Prušková sa v rubrike MAJÚ ČI POVEDAŤ vyznáva zo svojho vzťahu k modernej slovenskej próze. Teatrologička J. Bžochová Wild sa zamýšľa nad tým, ako vplývali zahraničné pobyty a aktivity na divadelné myslenie jej kolegyne Sone Šimkovej. Obšírny článok B. Ditrycha sa venuje ženám po boku Milana Rastislava Štefánika – ako sú stvárnené v troch románoch, ktoré vyšli v slovenčine a češtine. Opiera sa pri tom o odborné práce a poznatky z oblasti histórie i vlastného archívneho výskumu. Poézia D. Podrackej, S. Liptákovej, I. Ruttkayovej, E. Luky a S. Vyskočovej i poviedky M. Košťálovej a L. Fedorovej naznačujú spojitosť s témou ženskej optiky. ŠTÚDIA filozofky Z. Kalnickej je zameraná na Michèle Le Doeuff, predstaviteľku francúzskej feministickej filozofie, ktorá sa venuje skúmaniu metafor a obraznosti a ich vzťahu k mysleniu, jazyku a filozofii. Rubrika TÉMA taktiež významne prispieva k pohľadu na „her-story“: príspevok M. Kolesíka vychádza z porovnania iluzívnosti vo Flaubertovom románe Pani Bovaryová a v Tatarkovej novele V úzkosti hľadania, M. Buzinkaiová sa zamýšľa nad knihou I. Dobrakovovej Matky a kamionisti, T. Janecová nad poviedkou Saturnov návrat z debutovej zbierky poviedok Jednorožce B. Hrínovej, K. Strelec zase uvažuje o otázke identity, slobody a práv žien vo vzťahu k islamu – tematizovanej v súčasnom francúzskom románe, atď. Rubrika V ZÁBERE je tentoraz venovaná slovenskému prekladu Strateného raja J. Miltona, čitatelia sa v nej stretnú s premýšľaním M. Andričíka (prekladateľa), P. Triznu, M. Forgáča a T. Straku. S. Chrobáková Repar v súvislosti s témou her-story a Miltonom vo svojom EDITORIÁLI upozorňuje, že „vykročiť z radu nie je jednoduché a sila tradície, ale aj obklopujúceho nevedomia či mocenského rozvrhu ľudskej existencie nás ustavične strháva naspäť do náručia starostlivej patriarchálnej ustanovizne. John Milton – ak dovidíme dostatočne ďaleko – v Stratenom raji cez svojich anti/hrdinov zvádza(l) ten istý boj, aký dnes zvádzajú stovky, tisícky a milióny žien“.
Časopis Fraktál v 1. čísle roku 2021 v rubrike POTOPENÉ DUŠE – v úzkej súvislosti s témou her-story – prináša pohľad literárnej vedkyne A. Bokníkovej na život a tvorbu u nás v podstate zabudnutej Heleny Riasnickej. Ponúka obsiahly výber z poetkinej tvorby, fotodokumenty, medailón, celkovo edične precízne spracovanie tejto pozoruhodnej témy i PRÍLOHY. Okrem iného ide aj o svedectvo o diele a sčasti i živote osobitej ženy, ktorá bola v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia poetickým vzorom pre iných básnikov; úprimný a vrelý cit vystupujúci z jej veršov má presah aj do našej súčasnosti. Príloha nesie identický názov ako rovnomenná monografia A. Bokníkovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Aspekt v roku 2017 a vzbudila zaslúženú pozornosť.
Koncepcia časopisu, ktorá sa zakladá na otvorenej vízii literatúry, priniesla vo všetkých doposiaľ vydaných číslach hodnotné a výnimočné príspevky. Bohatý obsah prvého tohtoročného čísla Fraktálu naznačuje, že časopis má ambíciu naďalej oslovovať všetkých, ktorí to s literatúrou a kultúrou myslia vážne a prichádzajú s nimi do styku v akýchkoľvek súvislostiach. Časopis založila, vedie a koordinuje poetka, spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR (v slobodnom povolaní), redakčne sa na jeho príprave spolupodieľajú literárni kritici a vedci Dušan TEPLAN (z univerzity v Nitre) a Eva URBANOVÁ (z univerzity v Banskej Bystrici). Podporovaný je Fondom na podporu umenia z verejných prostriedkov, na jeho vychádzanie vlani prispel aj Fond LITA.
Ďalšie informácie (napríklad o možnostiach predplatného i samotných číslach) si možno vyhľadať na www.fraktal.sk; okrem iného je tu v archíve pre verejnosť fulltextovo sprístupnený celý 1. ročník časopisu (2018) aj kompletná bibliografia 2. a 3. ročníka.
Časopis v rokoch 2019 – 2021 z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia. 
Vydanie čísla 2020/4 bolo podporené finančným príspevkom z Fondu LITA. 
