Hraj sa s tým, čo máš v nohaviciach a nie s brzdičom, hovorieva Tomášovi Ďuribáči, elitný košický rušňovodič, ku ktorému chodieva Tomáš načierno do nočných šícht ešte od čias, kedy študoval na priemyslovke. Je to ten istý rušňovodič, ktorému Tomáš ako sedemročný sedel na kolenách, keď sa prvýkrát viezol v lokomotíve cestou do Liptovského Mikuláša na svadbu svojej sesternice Mariky.
Košickí rušňovodiči sa delia na rýchlikárov, pantografistov a smenové obsadenie, čo je najpočetnejšia skupina, voziaca nákladné vlaky. Skupín a podskupín je v skutočnosti viacej, no Tomášovou métou sú rýchliky, všetko ostatné je nepodstatné. Na chvoste turnusových skupín sa trepocú staničné zálohy a posun v depe. Tam každý rušňovodič začína a môže tam aj uviaznuť na celý život, ako sa to stalo bratovi Tomášovej mamy, ujovi Dušanovi. Ďuribáči sa o rušňovodičoch pracujúcich na posune nikdy nevyjadruje pohŕdavo.
***
„Pochválil sa ti Tomáš, že už pôjde na trať na zácvik?“ chváli sa mama synovým pracovným napredovaním a prikladá bratovi ďalšiu naberačku polievky. „Rýchlikári sa so šuflikármi nebavia, pravda, mladý?“ vdychuje ujo Dušan každý obláčik chutnej pary. Tomáš sa uškŕňa. Nechce si rozhnevať dobrého strýka. „Tá polievka nemá chybu, sestrička,“ nešetrí brat chválou, „na učiteľku varíš až hriešne dobre.“ „Nerúhaj sa,“ usmieva sa polichotená mama. „Mala by si si niekoho nájsť. Žijete tu ako dvaja čudáci. A ty nezazeraj a hľadaj si frajerku. Alebo už máš?“ rýpe pre zmenu Dušan do synovca. Synovec kýva horizontálne hlavou. „Tak hľadaj, mladý! Hľadaj! Čas beží. Faradayová klietka robí svoje. Si elektrikár, vieš, o čom je reč,“ pokračuje v zabŕdaní rušňovodič posunujúcej zálohy. „Aká klietka?“ nechápe mama. „Na elektrických rušňoch je silné elektromagnetické pole a indukcia. Ak sa tvoj synáčik nepoponáhľa, tak zostane neplodný,“ odkláňa sa mierne od témy Dušan. „A ty si myslíš, že na dieselových rušňoch nepracuješ v indukčnom poli?“ bráni sa Tomáš a pokračuje: „Pred nosom máš generátor a pod zadkom takisto trakčné motory. No a nad hlavou zväčša tiež trolejový drôt, v ktorom je 3000 voltov.“ „No, no, no! Nemudruj a nájdi si frajerku. Predpokladám, že na cestovný zácvik ťa pridelili k Ďurimu. Budeš v dobrých rukách,“ otáča Dušan. „Budem jazdiť s Cassayim,“ opravuje Dušana Tomáš. „Čože? Šani Cassay? No nazdar,“ prevracia oči ujo Dušan, „ten kurevník?“ „Ďuribáči povedal, že Cassay je profesionál,“ upokojuje atmosféru Tomáš. „Profesionálny kurevník. Toho maniaka nepočúvaj. Podľa jeho rečí si určite frajerku nehľadaj. Hlavne na sprievodkyne z Čiernej nad Tisou pozor. Sú to potvory!“ „A ty odkiaľ vieš, aké sú sprievodkyne z Čiernej nad Tisou, keď robíš na posune?“ vyzvedá mama. „To vie každý,“ preruší chlípanie polievky brat Dušan.
***
Staničný bufet je ráno napriek sobote plný. Je plný tak, ako je plný na obed, večer aj o polnoci. Tomáš si s Ďuribáčim dávajú na stojáka po druhom pive a rozoberajú nočný obrat. Do Púchova viezli bratislavský rýchlik 500 a späť päťstojedenástku, teda poštára bez cestujúcich. Dnes je to tak trochu rozlúčková udalosť. Tomáš má pred sebou cestovný zácvik. Ďalšie čierne jazdy s Ďuribáčim síce nie sú vylúčené, ale zdajú sa byť už asi zbytočné a pôsobili by azda aj čudne. Sentimentálne naladený Tomáš sa chce s Ďuribáčim rozprávať stále len o brzdení vlaku, no unaveného rušňovodiča to už nebaví. Jeho mladý priateľ je šikovný, s brzdičom narába spoľahlivo, no nič sa nemá preháňať. „Cassay ťa tiež čosi naučí, neboj. Nie, že mi urobíš hanbu,“ upíja si rýchlikár z krígľa Cassovaru. „Neurobím,“ odpovedá hrdo Tomáš. „Frajerku stále nemáš, čo?“ zaskočí Tomáša Ďuribáči a dodáva: „Nemôžeš byť zaľúbený iba do mašinky. Nie je to zdravé. Nájdi si frajerku.“ „Čo si myslíte o sprievodkyniach z Čiernej nad Tisou?“ pýta sa Tomáš, keď už je teda debata o brzdení vlakov pasé. „Nič,“ odpovedá pre zmenu zaskočený Ďuribáči a červenie v tvári. Tomáš má pocit, že prestrelil, ale nevie čím. „No nič,“ opakuje dôraznejšie strojvodca, „akurát, že s jednou takou, len o čosi staršou od teba, mám nemanželskú trojročnú dcéru. Ale to predsa vieš. Vie to celé depo.“ Tomáš to nevedel. Už to vie.
„Razí z teba pivo,“ krúti nosom mama a kladie pred Tomáša tanier s praženicou. „Naozaj si bol celú noc s tým tvojím Ďuribáčim?“ Tomáš neodpovedá. Hltá praženicu a sleduje mamu ešte neupravenú v župane. Je krásna. Ujo Dušan má pravdu, mala by si niekoho nájsť. Žijú tu ako dvaja čudáci.
Ján Mičuch sa venuje písaniu poviedok, básní, rozhlasových hier, pásiem a kabaretov.
