Znie to ako začiatok nejakého ošúchaného vtipu, ale kniha Jaroslava Kalfařa naozaj začína tým, že zo zemiakového poľa pod pražským Petřínom sa za revu motorov zodvihne kozmická loď Jan Hus I. a zamieri si to smerom k Venuši. Na palube korábu sedí jediný člen posádky, mladý astrofyzik Jakub Procházka. Šance na návrat má asi také ako Lajka. Malá krajina presvedčená o vlastnom význame sa chce svetu pripomenúť tým, že odvážne vyšle prieskumníka do fialového mraku, pomenovaného Chopra, ktorý svojím svetielkujúcim prachom zahmlieva výhľad na hviezdy a vyvoláva znepokojenie u obyvateľov našej planéty.
Kozmonaut spolu s loďou vykazuje jasné známky pôvodu vo fantázii svojho tvorcu a ten sa s realitou pobytu na kozmických lodiach príliš netrápi. Presný či pravdepodobný popis existencie človeka vo vesmíre ani nie je cieľom knihy, preto je označenie sci-fi pravdivé len čiastočne. Mladý muž síce letí smerom od Zeme, neznamená to ale, že so sebou nevezie všetky svoje spomienky a omyly. Mal by byť na lodi sám, po čase si však musí priznať, že má buď halucinácie alebo spoločníka. To druhé sa ukáže byť pravdou. Tvor pripomínajúci maxipavúka má schopnosť čítať si v Jakubovej mysli, a tak postupne oživuje všetky staré spomienky na detstvo, dospievanie a lásku. Nie je to nič príjemné, pretože to, čo ako malý chlapec prežil, Jakuba poznačilo a vlastne aj doviedlo až na nepohodlnú sedačku trieliacu k Venuši.
Flashbacky, záblesky spomienok, má na svedomí Hanuš, kozmický návštevník, pomenovaný podľa tvorcu pražského Orloja. Jakub si znova približuje svoje detstvo, ktoré trávil medzi Prahou a dedinským domom svojich starých rodičov. Scénky zo zabíjačky či ďalších prostých no závažných udalostí v monotónnom, ale s prírodou spätom živote dedinčanov, príhody týkajúce sa starých rodičov Jakuba, patria k tomu najkrajšiemu v knihe. Žiaľ, dedko, babka a Jakub mali smolu. Ten, ktorý bol generačne medzi nimi, Jakubov otec, v roku 1989 padol z piedestálu moci do prachu. Horlivý vyšetrovateľ Štátnej bezpečnosti, ktorý z presvedčenia a asi aj zo záľuby mučil odporcov režimu, zrazu stál pred možnosťou, že sám skončí v base. Náhodná smrť v Alpách jemu a Jakubovej matke zabránila prežiť si poníženie do dna. Pozostalí to šťastie nemali. Objavil sa Muž s topánkou, jedna z otcových obetí. Bol pevne rozhodnutý, že niekto z Procházkovcov zaplatiť musí. Ak nežije vinník, postačí aj jeho rodina. Oprávnený hnev obete režimu zmenený na patologickú nenávisť mení chod života mladého Jakuba, je však zároveň motorom, ktorý ho ženie vpred. Jednou zo základných motivácií jeho činov je potreba ukázať, že on nie je ako otec, snaha očistiť rodinné meno.
Veľké miesto v knihe zaberá aj Jakubov vzťah k manželke Lenke. Hanušove chápadlá vyťahujú z Jakubovej hlavy spomienky na začiatky ich vzťahu, na ich snahu splodiť dieťa. Jakuba znepokojuje manželkin narastajúci chlad. Kým si však s riadiacim centrom dorieši manželkino sledovanie tajnou službou, situácia v kozme sa skomplikuje a začne sa niečo, čo nezaostáva za príhodami baróna Prášila. Výsledkom dramatických udalostí je návrat hrdinu na Zem v čase, keď je už oplakávanou vznešenou a nikdy nenájdenou mŕtvolou kozmonauta, ktorý zahynul pre svoju krajinu. Stojí pred možnosťou priznať sa k návratu a životu alebo začať odznova ako niekto úplne neznámy. Musí sa rozhodnúť, či nadviazať na priateľstvá, nenávisť aj lásku tam, kde bol pred odchodom alebo začať s čistým listom.
Tento mix motívov, myšlienok, svojského humoru a filozofie je zaujímavým knižným debutom Jaroslava Kalfařa, ktorý sa narodil a vyrástol v Prahe, ale ako pätnásťročný emigroval do USA. Je to poznať, Praha súčasnosti, Čechy súčasnosti nie sú vykreslené očami domáceho, ale skôr z pohľadu turistu. Je zvláštnosťou, že kniha pôvodne vyšla v New Yorku v angličtine ako Spaceman of Bohemia (2017) a zaznamenala slušný úspech. Na prebale knihy je citát z New York Times: „Kalfař vládne osviežujúcou predstavivosťou. Píše s bujarosťou a nezmieriteľnosťou doktoranda v odbore filozofia, ktorý si na vianočnom večierku prihol o trocha viac vodky s tonikom.“ Kniha sa zároveň v tom istom roku dočkala českého prekladu, ktorý veľmi rozumne nerobil autor sám, ale zveril ho Veronike Volhejnovej. Preto je moderný, vtipný a svižný. Kalfař už zrejme češtinu ako prvý jazyk nemá.
Kniha je bizarná asi ako predstava českého kozmonauta jediaceho Nutellu na zaplátanej lodi kúpenej pod rukou od Švajčiarov. Stojí za prečítanie a svoje si tam nájdu paradoxne asi všetci, okrem skalných fanúšikov sci-fi, ktoré je tam, čo si budeme navrávať, len ako kulisa pre ľudský a filozofický rozmer príbehu.
@ Jaroslav Kalfař, 2017
Kosmonaut z Čech
Preklad z angličtiny @Veronika Volhejnová
Vydavateľstvo Plus
Beáta Beregrad Grünmannová – autorka je publicistka a recenzentka.
