B. B. Grünmannová: Malé tragikomédie s obrovskými následkami

Goncourtova cena za rok 2017 pripadla knihe, ktorá má v slovenskom vydaní len málo cez sto strán a nedá sa ani len označiť za román. Pravda, vieme, že autor sa venoval historickému výskumu podkladov sedem rokov a forma knihy nie je dôležitá, keď sú vety výborne konštruované. Eric Vuillard zvládol skoro nemožné, napísal dielo o príčinách druhej svetovej vojny spôsobom, ktorý je nový. Na vyhmatanie podstaty zla mu stačí pár slov tam, kde iní potrebujú stovky strán. Dôležité je možné povedať aj stručne, to je v dnešnej dobe rýchlej komunikácie a malej schopnosti dlhšie sa sústrediť, výborná alternatíva. Časom to možno bude pre autorov dokonca nutnosť, ľudia doby statusovej si rozmyslia, či sa pustia do 300 obojstranne popísaných listov papiera.

BASF, Bayer, Agfa, Opel, LG Farben, Siemens, Allianz, Telefunken, Krupp a Thyssen sa 20. februára 1933 stretli s diablom a podpísali obojstranne výhodnú zmluvu. Práve touto scénou, keď 24 najvýznamnejších priemyselníkov Nemecka na návšteve u Hermanna Göringa vypočulo krátky prejav Adolfa Hitlera a rozhodlo sa odmeniť jeho rečnenie mohutným sponzorským darom, začína hľadanie príčin toho, prečo banda druhotriednych komediantov nakoniec dokázala dostať svet na pokraj skazy. Tých 24 mužov malo svoje mená, ale tie nie sú príliš dôležité, pretože išlo len o dočasných veľkňazov v rodinných chrámoch na výrobu peňazí. Autor nezabudne pripomenúť, že žiadne hriechy, žiadna krv, či prenajímanie si pracovnej sily z koncentračných táborov, nedokázali zmazať tieto firmy z povrchu zemského. Dodnes sme obklopení ich produktmi na každom kroku. Sú veční a sú nebezpeční, pretože sú nad dianím na zemi, sedia na svojom privátnom Olympe a hrajú karty podľa vlastných pravidiel. K nim sa pridružujú sekundárne, ale veľmi užitočné postavy politikov, spriaznených spoločnými nepriateľmi. Tými sú hrozba komunizmu, rozmachu odborového hnutia, riziko znárodňovania a ako čerešňa na torte, antisemitizmus vo výrazne toxickej dávke. Divák, ktorý neviditeľný prichádza do miestností, kde sa pomerne trápnym spôsobom tvoria dejiny, pozoruje ľahostajných egoistov Halifaxa, Chamberlaina, Daladiera, obchodníka s vínom Ribbentropa, narkomana Göringa, Hitlera, rakúskych panákov Schuschnigga, Miklasa a Seyss-Inquarta. S údivom zisťuje, ako ambície, komplexy, megalománia zopár ľudí, pripravili vojnu skoro tak, ako voľakedy Paridovo jablko pád Tróje. Éric Vuillard odhaľuje desivú silu drobných osobných zlyhaní, ktoré sa pravda pod taktovkou majstra kamufláže, ríšskeho ministra propagandy Goebbelsa menia na nemecký triumf, nech je pravda akákoľvek. Pár strán mu stačí, čo pre životy rakúskych židov, či sociálnych demokratov znamenal Anschluss Rakúska, tá nezabudnuteľná radosť väčšiny obyvateľstva, úplne vypredané mávadlá s hákovými krížmi.

Príbehy sú smutné, niekedy tragikomické. Napríklad to, že Ribbentrop v čase, keď bol veľvyslancom Nemecka v Londýne, býval v byte, ktorý mu prenajímal Neville Chamberlain. Peniaze, ako je známe, nesmrdia. Čitateľ stále akoby prichádzal zadnými schodmi pre služobníctvo, a stojí v kúte, keď Hitler vrieska v Berghofe na rakúskeho kancelára Schuschnigga, ktorý sa márne snaží pozbierať zbytky svojej odvahy a osobnej integrity. Nedá sa ubrániť tomu, aby sa v mysli nevynárali paralely s dneškom. Populisti, silné ruky s chabými riešeniami, zbabelci, postávači pri stenách, nevoliči a mentálni lenivci sa opäť stretávajú a tancujú svoje tango mortale. Iste, môžeme ich činy ironicky, vážne aj zhnusene glosovať, tak, ako to robí Éric Vuillard. Či to bude stačiť na to, aby sa tragédie neopakovali ako smutné komédie, to je ťažko povedať.

Éric Vuillard @ Actes Sud 2017
Program dňa @SLOVART, 2018
Preklad @Igor Navrátil 2018