Knižnica je ideálnym miestom, kde sa dá zaspať. Kazimír si v dobrom spomínal na chvíle, keď ako dieťa zavítal do zvukového oddelenia, kde mu nasadili obrovské slúchadlá a o chvíľu vplával do sveta rozprávok. Rovnako rád sadal do prítmia čitárne, kde mu hlava padala na stránky spravodajstva dávno zažltnutých čias. Kazimír sníval o tom, že si pritiahne do knižnice posteľ a bude môcť naplno začať žiť v naozajstnom svete, svete kníh. Často sa mu o tom snívalo a poslednej noci sa Kazimír dostal do sveta, v ktorom dostali knihy hlas a slobodu konania. Z políc sa ozývali pokriky a útržky prejavov, vytvárali sa policové zväzky, izbové spolky a pakty poschodí. Knihy sa chystali na voľby, aby sa na ich čelo dostali najreprezentatívnejšie zväzky a bichle. Kým sa z oddelenia filozofickej literatúry ozývali siahodlhé názory antiky, vojenské atlasy už boli na pochode k vedeniu. Detské knihy boli presvedčené o dobrom konci volieb, police s dejepisom si mysleli svoje a báli sa prepisovania. Cestopisy mali riešenie v každej situácii a vedecké časopisy rozprávali jazykom, ktorému rozumeli iba oni. Kazimír sledoval pohyby a vlny demokracie, ktoré smerovali k najvyššiemu prejavu slobody, do chvíle, kedy si všetky knihy za svojho vodcu zvolili – myš. Tú z druhého poschodia, ktorej už padli za obeť mnohé tituly, aj tie so zlatou oriezkou. Kazimír sa zobudil a nesníval už radšej o ničom.
Tomáš Repčiak žije v Spišskej Novej Vsi, pracuje ako referent PR mesta Spišská Nová Ves. Venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas i tvorbe piesňových textov.
