Chvíľu to trvalo. Zbierka poviedok Slon mizne vyšla v anglickom preklade v roku 1993. Je paradoxné, že predchádzala japonskej verzii knihy, ktorá sa objavila až v roku 2005. Poviedky sa najskôr objavili jednotlivo, na stránkach renomovaného časopisu The New Yorker. Prekladateľom bol najskôr Alfred Birnbaum, potom sa pridali skvelí Jay Rubin a Philip Gabriel. Slovenský preklad vydavateľstvo Slovart zverilo už po druhý raz prekladateľke, ktorá v Japonsku žije dlhé desaťročia. Dana Hashimoto prekladala aj román Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania. Ten vznikol v roku 2013, v slovenčine vyšiel v roku 2014. Poradie publikovaných Murakamiho diel teda nie je chronologické, ale to nijako nevadí, všetko sú solitéry.

Spomenúť by sme mali aj autorovu spoluprácu s nemeckou výtvarníčkou Kat Menschik. Spolu vytvárajú malé skvosty pre bibliofilov, knihy, v ktorých sa nachádza len jediná poviedka, zato veľmi bohato ilustrovaná a na luxusnom kriedovom papieri. Vo vydavateľstve Odeon takto zatiaľ vyšli štyri útle knihy, z ktorých dve, Spánek a Útok na pekárnu nájdeme aj v zbierke Slon mizne. Tak sa stalo, že recenzentka má rovnaký text v troch jazykových mutáciách, anglickej, českej a slovenskej. To je rozhodne viac než dosť, dáva to však možnosť pozorovať, čo preklad urobí s pôvodným dielom. Samozrejme, chýba schopnosť čítať originál, japončina je predsa len mimo obvyklý výber štúdia cudzích jazykov. Nedá sa však nevšimnúť, že slovenský preklad je akýsi tvrdší a tuhší, než jeho splavne tečúci anglický náprotivok. Dana Hashimoto je nepochybne znalkyňou japonského jazyka, žije v krajine už veľmi dlho, avšak vedieť perfektne hovoriť, z človeka ešte nerobí prekladateľa umeleckých textov. K tomu je treba akúsi alternatívu hudobného sluchu, cit pre slovo, odvahu povedať vetu aj vlastnými slovami, samozrejme za predpokladu zachovania zmyslu textu.

Zbierka Slon mizne obsahuje sedemnásť príbehov. Murakami ich písal v rokoch 1980 – 1991, v skoršom štádiu svojej kariéry, ktorá trvá a zdá sa, že zďaleka nekončí, pretože na svete je nový román Veliteľova smrť. Zatiaľ je k dispozícii v nemeckej mutácii, ale Odeon potvrdil, že plánuje jeho preklad. Je pozoruhodné, že až na drobné kultúrne odkazy, sa nedá rozoznať, kedy poviedky sústredené v knihe vznikli. Murakamiho svet je pevne zavretá ustrica s nadčasovým obsahom. Znalci jeho diela by si mohli v pokoji odškrtávať položky z obsahu obvyklých ingrediencií, z ktorých svoje texty varí. To dáva čitateľom u ich obľúbenca istotu, že za svoje peniaze dostanú očakávaný tovar, spôsobuje to však aj to, že po niekoľkých rokoch už dopletený literárny konzument vníma Murakamiho ako jeden dlhý súvislý prúd variácií na rovnakú tému. Rozprávačom je skoro vždy mladší muž a ak je jeho existencia typicky japonská, ako sa môžeme dočítať v mnohých recenziách, pozostáva japonský život z dlhej pracovnej doby, domácej samoty, chladnom manželstve a malom byte, vo varení špagiet, tofu, polievky miso, praní, žehlení, čítaní, počúvaní jazzu a veľmi opatrných interakcií s vonkajším svetom. Pitie piva z plechovky je tak nákazlivé, že ku koncu každého Murakamiho diela sa čitateľ nepochybne pristihne, že si ich začal kupovať.

Stojí za spomenutie, že prvá z poviedok, Vtáčik na kľúčik a utorkové ženy, je nákresom prvej kapitoly románu Kronika vtáka na kľúčik, ktorý autor neskôr vydal. Potenciál byť akýmsi pilotným dielom, základom príbehu na niekoľko sto strán, majú nepochybne aj ďalšie poviedky. Spánok, hovorí o mladej žene, postihnutej  podivnou nespavosťou, ktorá jej energiu neberie, práve naopak, dodáva. Zároveň jej zostruje zmysly a dáva jej veľa hodín osobného voľna, ktoré môže tráviť tak, ako sa jej páči, pretože manžel a syn spia ako keby boli v hlbokej narkóze. Druhý útok na pekáreň je spomienkou na mladícky pokus o zločin, krádež chleba, ktorý skončil namiesto lúpeže počúvaním Wagnerovej hudby. Nedokonaný čin si však žiada reprízu a tou môže byť aj krádež 30 hamburgerov. Postavy chvíľami pripomínajú filmové diela Davida Lyncha. Sú tu zmenšení a skoro neviditeľní tv people, zelený zamilovaný netvor, muž, ktorý vnáša do svojho života rovnováhu podpaľovaním opustených stodôl, či slon, ktorý zmizne bez stopy aj so svojím ošetrovateľom. Reálny svet, to je svet samoty za oknami veľkomiest, kde sa odohrávajú tiché príbehy, výbuchy fantázie, ktoré zasa Murakami rezervoval pre paralelné vesmíry, všetko za zvukov vyberanej hudby, to je pohodlná mäkká perina pre všetkých milovníkov jeho japonského svojrázneho univerza. Čitatelia ho môžu buď milovať alebo absolútne nechápať. Majú slobodnú voľbu, ale mohli by mu dať aspoň jeden pokus. Poviedkami sa to dá realizovať najľahšie.

@Haruki Murakami, 1993
Slon mizne
Slovart spol. s r.o. 2017
preklad @ Dana Hashimoto 2017