Dmitry Glukhovsky (1979) je ruský autor svetového renomé. Čitateľ, ktorý obľubuje žáner sci-fi a dystopie, určite pozná kultovú trilógiu Metro, ktorá sa odohráva v blízkej budúcnosti po jadrovej apokalypse v hlbinách moskovskej podzemnej dráhy. Metro sa dočkalo prekladu do 35 jazykov. V novej knihe Text testuje autor neprebádané vody realistického románu s kriminálno-psychologickou zápletkou. Zdá sa, že sa vybral správnym smerom.
Dej zachytáva niekoľko dní v jesennej Moskve roku 2016. Po siedmich rokoch strávených vo väzení sa domov vracia vysokoškolák Iľja. Sedel nevinne. Vyšetrovateľ Piotr Chazin mu podstrčil balíček s drogou a ľahostajná justícia bez zaváhania vyniesla trest. Neschopnosť ubrániť sa pred molochom prepojenej moci polície a justície je téma prítomná v mnohých skvelých dielach súčasnej ruskej literatúry a kinematografie. Iľja s fatalizmom, ktorý akoby bol súčasťou DNA obyvateľov Východnej ríše, je zmierený s nespravodlivosťou do tej miery, že sa nechce mstiť. Teší sa na svoju mamu, ktorá mu telefonátmi pomáhala neskĺznuť vo väzení na dno, na jej chutnú polievku šči, svoju izbu, priateľa, možno aj na dievča, ktoré ho medzitým opustilo. Iľja je však človek, ktorý si od osudu ťahá samé zlé karty.
Prichádza do mesta, ktoré sa za sedem rokov zmenilo k nepoznaniu, je plné policajtov, ich psov, pochmúrne. Byt nájde odomknutý a vykradnutý a mama, tá je v márnici. Polievku stihla navariť, ale skosil ju masívny infarkt. Kamarát za tie roky zmutoval na hipstera s rodinou na krku a bývalá láska Viera s ním už nechce nič mať. Z predstáv o pokojnom živote, o postupnom návrate k normálu je hromada črepín. Iľja ani len nemá peniaze na matkin pohreb. Žiaľ a hnev rieši tradične, dvoma fľašami vodky. Zmútená hlava začne volať po pomste, a tak sa vyberie vyhľadať vyšetrovateľa Piotra, ktorý mu všetko zničil. Na svoje nešťastie ho nájde a vo vzniknutej potýčke protivníka smrteľne zraní. Telo schová, aby získal trocha času, ale odnesie si Chazinov najmodernejší iPhone a služobnú pištoľ. V tomto bode sa príbeh začína púšťať neošúchaným smerom.
Iľja má v rukách najnovší kúsok komunikačnej techniky, no musí sa najskôr po mnohých rokoch technickej prestávky oboznámiť s tým, ako funguje. Aj keď jeho majiteľ chladne na dne kanála, do telefónu prúdia správy, emaily, telefonáty, viac či menej šifrované odkazy. Iľja zistí, že v malej škatuľke je schovaný celý život človeka, ktorého nenávidel zo všetkých najviac. Spoznáva jeho neúnavne sa ozývajúcu matku, milenku Ninu, panovačného a zlostného otca, kolegov, nadriadených, kšeftárov s drogami, zákazníkov. V tomto biznise bol Piotr namočený až po uši. Boli to pre neho rýchle peniaze a bolo ich veľa. Iľja v snahe zachovať zdanie, že Chazin stále žije, nadviaže písomný kontakt s matkou aj priateľkou. Aby nerozprával od veci, vnára sa hlbšie a hlbšie do starých konverzácií, do aplikácií, púšťa si videá a postupne spoznáva povahu mŕtveho. Ukazuje sa, že nikto nie je len čierny alebo biely.
Vina, trest, démoni výčitiek, nutnosť zaplatiť za spáchané zlo, silne pripomínajú Dostojevského. Zločin a trest má s výsostne súčasnou Glukhovského knihou prekvapivo veľa spoločného. Glukhovsky vo svojom Texte zaujíma veľmi kritické stanovisko k súčasnému režimu, k situácii vo svojej krajine. Moskva je pevne zovretá vládnou a výkonnou mocou, obyvatelia sa smú zabávať, ale muži sú často veselí len zdanlivo a krásne dievčatá prázdne ako figuríny vo výkladoch. Mať a predvádzať, to je cieľ. Šťastie sa predáva v nákupných centrách, extáza sa kupuje v podchodoch. Je až na podivenie, že si Piotr Chazin našiel také dievča, akým je citlivá Nina. Iľja sa do nej na diaľku zamiluje a postupne, ako plynú dni už ani poriadne nevie, kým vlastne je. Je sám sebou alebo mŕtvym mužom, ktorého stále presvedčivejšie v telefóne napodobňuje? Koľko z ľudskej duše a osudu je vlastne zaznamenané v telefónoch? Koľko reality je ešte potrebnej a koľko sa jej dá nahradiť písaným kontaktom? Kde končí živý človek a kde začína technika?
Iľja nutne potrebuje peniaze na mamin pohreb a tiež pre seba, aby mohol zmiznúť a začať voľakde inde nový život. Rozohráva nebezpečnú hru s drogovými dílermi a popritom sa ešte snaží pomáhať na diaľku Nine, ktorá sa ocitla v ťažkej situácii. Žongluje s mnohými guľami naraz a to je nebezpečné. Je pritom tak zúfalo sám, bez rodiny, bez priateľov, opustený ako pes. Scéna, v ktorej sa vyberie na diskotéku, aby si pripomenul, aké to bolo bezstarostne tancovať a baviť sa s priateľmi, patrí k najsilnejším momentom knihy. Glukhovsky tu majstrovsky dokáže vyvolať v čitateľovi súcit s hrdinom bez toho, aby upadol do sentimentu.
Text je prekvapivá kniha. Čitateľ očakáva napínavý príbeh a nepochybne ho dostane. Po určitom čase čítania však s prekvapením zistí, že číta klasickú tragédiu zabalenú do typického jazyka komunikácií na sociálnych sieťach. Glukhovsky je v tejto knihe súčasný a nadčasový zároveň. Zostáva len dúfať, že táto cesta realistického písania bude tou, na ktorej autor zostane. Bolo by sa na čo tešiť.
Text
Copyright @ 2017 Dmitry Glukhovsky
Preklad @ 2018 Martin Sliz
Slovenské vydanie @ 2018 IKAR, a.s.
Beáta Beregrad Grünmannová – autorka je publicistka a recenzentka.
