Laureátku vybrala spomedzi 158 hodnotených pôvodných slovenských prozaických kníh vydaných v roku 2019 päťčlenná odborná porota, ktorú tento rok tvorili literárni vedci Lubomír Machala, Michal Jareš, Peter F. ‚Rius Jílek a literárni publicisti Zuzana Belková a Jozef Dado Nagy.
Alena Sabuchová chodievala približne dva roky na severovýchod Poľska, kde sa stretávala a rozprávala s miestnymi obyvateľmi. Navštevovala ľudové liečiteľky – šeptuchy. „Nikdy by som neverila, že svet, ktorý som v Podlasí objavila, naozaj existuje. O to viac sa teším, že som ho mohla spoznať.“ píše v predslove svojej knihy. A kto sú vlastne šeptuchy? Ako prezradila autorka v krátkom dokumente, ktorý pre Anasoft litera vytvorili Jana Bučka a Michal Fulier: „Šeptuchy sú ženy, ktoré sa venujú remeslu šepkania, skrz ktoré liečia. Liečia a modlia sa. Hovorí sa o nich, že dokážu prinavrátiť zdravie a vyriešiť problémy. Pre mňa boli v prvom rade skúsenosťou s vierou. Pre ľudí sú niekedy posledná nádej. Pre miestnych zas obrovská autorita. Veľmi koexistujú s cirkvou, tzn. že aj duchovenstvo ich ticho toleruje a akceptuje.“
„Ako charakterizovať knihu Aleny Sabuchovej bez emócií, keď v nej poletuje trochu mágie, trochu genia loci z bohom zabudnutého miesta aj trochu spomienok na detstvo?“ kladie rečnícku otázku ďalší člen poroty Michal Jareš: „Veď môže rozdeliť čitateľov na zaprisahaných odporcov a na zaprisahaných milovníkov textu. Autorka zvláda svoje rozprávanie bez pátosu, ktorý by sa práve s niektorými vecami mohol spájať. Avšak v kontraste so súčasnosťou, s prenikaním moderného sveta do sveta regiónu, nie nepodobného z próz Olgy Tokarczuk.“
Krátky dokumentárny film o knihe Šeptuchy si môžete pozrieť na stránke: https://youtu.be/fpWeod7WvTk
Okrem hlavného ocenenia bola opäť udelená aj Cena čitateľov, ktorú tento rok získal Silvester Lavrík za historický dokuromán Posledná k. & k. barónka z vydavateľstva DIXIT. „Príbeh Marginy Czóbelovej je pre mňa stelesnením príbehov celého Spiša. Hoci pochádzam z tohto kraja, nedošlo mi to hneď. Dokonca veľmi dlho mi to nedochádzalo, ale v momente, keď som si to uvedomil, vedel som, že to je ten dobrý príbeh, cez ktorý by som rád dal hold svojmu rodnému kraju bez toho, aby som bol patetický alebo snažil sa byť encyklopedický.“ prezradil v krátkom dokumente Jany Bučky a Michala Fuliera. Ten si môžete pozrieť na https://youtu.be/IkiqsnZfpu4
Zdroj: Anasoft Litera
Publikované: 30/09/2020
