Ďalšou spisovateľkou, ktorá prijala pozvanie do nášho Detského kútika je Elena Eleková. Pre dospelákov napísala knihy Morituri a Život pri živote a pre deti knihu Môj brat nemá brata.  V roku 2011 získala prémiu Literárnej ceny Mám talent. Od nás dostala zopár zvedavých otázok

Prečo končí kniha Môj brat nemá brata takou smutnou príhodou o tete Pavlíkovej, ktorá spadne a zlomí si stavec? (Samko, 7 rokov)

Aj v živote sa niekedy dejú smutné príhody. Keďže ale platí, že všetko zlé je na niečo dobré, tak aj vďaka tomuto zlomenému stavcu sa mohol Jerguš dostať k rodine a získať svojho pobratima a posestrimu.

A vaša mamka ešte žije? (Dávidko, 10 rokov)

Áno žije a verím, že ešte dlho bude.

Mali ste nejakú obľúbenú knižku, keď ste boli taká ako my? (Natálka, 10 rokov)

Mala som veľa obľúbených kníh, ale keď som bola asi štvrtáčka, tak som niekoľkokrát prečítala knihu Hodinový kvet. Tá sa mi páčila.

Prečo Julo hovoril svojej mladšej sestre tak nepekne a volal ju trdlo? (Vasyl, 7 rokov)

Pretože starší bratia málokedy volajú svoje mladšie sestry miláčik alebo chrobáčik. Aj vy máte súrodencov, ktorí vás čudne volajú?

Áno, napríklad mňa môj brat volá “drsňák”, keď ma chce naštvať. (Dávidko, 10 rokov)

Mne sa v knihe najviac páči postava Justínky a jej hlášky! (Miško, 7 rokov)

Tak vám prezradím, že sú to všetko hlášky mojej mladšej dcéry. Ona si už na ne nepamätá, takže to neodhalila.

Prečo sa Miško v knižke nechcel hrať s deťmi? (Matejko, 7 rokov)

Asi nebol zvyknutý športovať, lebo väčšinu času trávil pri telke alebo s mobilom.

Máte deti? (Samko, 7 rokov)

Áno, mám dve dcéry. Veroniku, tá má 10 rokov a Elenku, ktorá je 6 ročná.

Keď píšete príbehy pre svoje knihy, píšete ich priamo do počítača alebo na papier? (Vasyl, 8 rokov)

Píšem ich už len do počítača, lebo keby som písala rukou, nevedela by som to po sebe prečítať.

Chceli ste byť spisovateľkou, keď ste boli malá? (Natálka, 10 rokov)

Chcela som niečo napísať, ale nemala som až také veľké ambície byť spisovateľkou. Bavilo ma čítať i písať a chcela som zistiť, či by som aj ja dokázala napísať knižku. Okrem toho som vždy vedela, že chcem robiť niečo, kde sa budem musieť stále učiť. To sa mi aj splnilo, pretože pracujem ako lekárka. Ale niekedy hovorím, že keby som nebola lekárkou, tak som poštárkou. Páči sa mi chodiť pešo po čerstvom vzduchu a to poštárky robia.

V akom prostredí sa väčšinou odohrávajú príbehy kníh, ktoré píšete pre dospelých? (Miško, 7 rokov)

Odohrávajú sa vždy na Slovensku a väčšinou v nemocnici, pretože to prostredie dôverne poznám a je pre mňa veľmi inšpiratívne.

Máte dve mená? (Dávidko, 10 rokov)

Áno, píšem pod pseudonymom.

Aký šport máte najradšej? (Miško, 7 rokov)

Turistiku.

A čo ešte rada robíte vo svojom voľnom čase? (Miško, 7 rokov)

No, ak nejaký mám, tak rada chodím do divadla, píšem scenáre a rada čítam.

Píšete scenáre? A pre koho?” (Vasyl, 8 rokov)

Pre jedno ochotnícke divadlo v Michalovciach, ktorého som členkou a scenáristkou.
A práve tam teraz utekám, pretože chcem napísať scenár pre novú divadelnú hru.

(S Elenou Elekovou sa zhovárali Natálka, Matejko, Vasyl, Dávidko a Samko)