Pojem politická korektnosť sa občas používa s ironickým podtónom pre vyjadrenie prehnane ohľaduplného alebo alibistického prístupu k diskriminovaným menšinám v snahe ich domnelo alebo skutočne neuraziť. Dá sa však politicky nekorektne písať o dominantnej diskriminujúcej väčšine? Nuž, táto kniha esejí o mužskom svete korektná nie je. Nechce byť. Namiesto toho, Stanislav Komárek, biológ, filozof a autor svojráznych esejí, (seba)ironizujúcej beletrie a absurdnej poézie, so sebe vlastným humorom a intelektuálnym jazykom pomenúva veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti nielen nehovorí, ale predstiera, že nie sú.
Autor sa v knihe zamýšľa napríklad nad opodstatnenosťou výrazu „zachladená puberta“, a to nielen vo vzťahu k mužom, ale k celému druhu Homo sapiens (L.). „Zachladená puberta“ je charakterizovaná detskou hravosťou, ktorá pretrváva aj v dospelom veku. Umožňuje kolektívny lov, symfonickú súhru či intelektuálnu činnosť – združovanie do pánskych klubov od pouličných chlapčenských bánd cez cirkvi, univerzity a športové spolky po armády a tajné služby. Autor poukazuje na to, aké obtiažne je do týchto „spolkov“ preniknúť, a to aj napriek deklarovanej otvorenosti a rovnoprávnosti. Zároveň zdôrazňuje nemožnosť efektívneho fungovania v nich po bližšom nahliadnutí do ich štruktúr. Komárek upozorňuje aj na fakt, že citová povaha vzťahov v ich pozadí je – na rozdiel od sexuality – napospol zamlčovaná až popieraná.
V ďalšej časti sa Komárek venuje problému maskulinity, ktorá po svojom vyvrcholení v 19. storočí postupne upadá do krízy. Nie je to len následok dvoch svetových vojen, emancipácie žien, ale úpadok mužnosti súvisí podľa autora aj s metamorfózou vlasti z „otčiny“, vyžadujúcej obete, na materialistický sociálny štát neschopný povedať svojim rozmaznaným deťom „nie“. Takýto naratív o maskulinite, v ktorom ostal už iba pud k smrti, má však sebadeštruktívny charakter.
Kniha už nie je najnovšia, navyše ako taká je zborníkom starších prác a esejí autora vydaných v rôznych periodikách počas jeho desaťročného pôsobenia na Fakulte humanitných štúdií Univerzity Karlovej. Nemôže preto postihovať javy, ktoré nastali po jej vydaní a tiež by zapadli medzi témy, o ktorých sa nehovorí. Ako napríklad 50 odtieňov čohokoľvek (ktoré mierne posunuli hranice toho, čo vnímame ako deviantné a pornografické), migračná vlna (ktorá našla Európu zaskočenú výzvou brániť vlastné hodnoty proti sebe samej), víťazstvo prezidentského kandidáta vystatujúceho sa svojou prebujnelou mužnosťou (a svojimi politickými činmi ubezpečujúceho svet o nepredvídateľnosti svojej egománie) či hnutie žien, ktoré našli podporu a odvahu vystúpiť ako obete obťažovania. Aj k nim a mnohým podobným skutočnostiam však v knihe nájdeme kľúč a ľahko si môžeme domyslieť, ako by vyznel briskný humor, s ktorým by ich Komárek glosoval.
Stanislav Komárek: Muž jako evoluční inovace?
Eseje o maskulinitě, její etologii, životních strategiích a proměnách.
Praha: Academia, 2012
Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.
