Ingrid Šajbanová vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, absolvovala kurzy keramiky a voľného umenia vo Viedni. I keď dlhší čas svojho profesijného života venovala nemeckému jazyku, k tvoreniu sa vrátila počas materskej dovolenky, kde prvý podnet prišiel práve od dcéry. V tom období sa začala zaujímať o to, ako podporovať a rozvíjať kreativitu u detí. V súčasnosti vedie výtvarné ateliéry pre deti mini Art aj ateliéry pre dospelých. Počas tohto leta sa tretíkrát so svojimi výtvarnými aktivitami stane súčasťou projektu Prečítané leto.
Vedieš výtvarné dielne pre deti a viem, že sa inšpiruješ aj rôznymi literárnymi zdrojmi. Jednak takými, ktoré inšpirujú teba ako dospelú čitateľku a tiež tými, ktoré inšpirujú samotné deti. Ako vyzerajú také inšpirácie?
Mimoriadne sa teším z množstva nových krásnych kníh pre detského čitateľa. Aj z knižných noviniek o samotnej tvorbe, pretože tých je u nás stále nedostatok. Pamätám si, že približne pred desiatimi rokmi bola možnosť výberu detských kníh u nás chabá. Doma sme mali prevažne nemecké detské knihy, boli iné, krásne ilustrované. Ale ani po výpovednej stránke som si u nás nevedela vybrať. Najnovšie ma zaujali knihy, ktoré ilustrovala Martina Matlovičová a Vladimír Král. Ich obrazy sa dali vidieť aj naživo do polovice apríla v galérií Danubiana. Mám veľmi rada techniku koláže, je pre deti podnetná, neraz dokáže nahradiť to, čo je pre dieťa ťažké, obrázky dostávajú iný rozmer, aj vtip. Čiže už nejakú chvíľu nosím v hlave práve reliéfne obrázky Martiny Matlovičovej, jej kuriózne drevené objekty a kompozície presahujúce rám obrazu. Viem si predstaviť, že aj táto technika a domodelovanie malých detailov v obrázku by mohli byť pre deti zážitkom.
Inšpirujú ma rôzni umelci, od strednej školy mi k srdcu prirástla tvorba Paula Gauguina, snové, sugestívne, až mystické obrazy Marca Chagalla. Vždy ma potešia farby, detaily a novotvary Joana Miróa, portréty Pabla Picassa. Rada sa vraciam k tvorbe Henri Matissa. Nielen deti milujú napríklad akčné maľovanie podľa Jacksona Pollocka. Nedávno som akčným tvorením s deťmi inšpirovala aj nášho rodinného priateľa, ktorý sa chystá vytvoriť svoj vlastný obraz väčších rozmerov. V mini Art ateliéri sa opieram o rôzne knihy, väčšinou sú to tie, ktoré zaujali moje deti, buď sme sa k nim opätovne vracali, alebo sme podľa nich spoločne tvorili.
Počas posledných stretnutí v ateliéri sme sa venovali grafickým technikám, skúšali sme monoprint. Je to veľmi zábavná a jednoduchá technika aj pre malé deti. Každý otlačok je originál, môže sa líšiť intenzitou farby. Dieťa si vie vytvárať farebné kópie, vzor pravidelne otláčať, a tak vznikajú nové a zaujímavé motívy. Malé deti sa dokážu úžasne tešiť, neskrývajú nadšenie. Keďže väčšina detí sa s touto technikou stretla po prvýkrát, bol to pre ne nový zážitok. Naše tvorenie často sprevádza radostný smiech a výskanie. Opäť sa mi potvrdzuje, že tvorenie môže byť aj úžasným prostriedkom na uvoľnenie.
Radostný smiech a výskanie vo výtvarnom ateliéri? To je krása! Tak prezraď, ktorými knihami ste sa v poslednom čase inšpirovali?
Počas čítania z knihy Hlbokomorské rozprávky od Moniky Kompaníkovej, ktorú nádherne ilustrovala Veronika Holecová, sme sa ponorili do hlbočín a pozreli sa na zvláštne morské tvory. Neskôr si deti technikou monoprintu svoje príšerky, chobotnice, hviezdice, morské hady a chiméry preniesli na papier. Otláčanie je taký malý zázrak a kúzlo nielen pre menšie deti.
Včera sme sa v ateliéri zabavili experimentovaním s tušmi, vodovými farbami a milou knihou Namiko na hubách, ktorú napísala a ilustrovala Nana Furiya. Deti práca s farbami na vlhkom podklade veľmi bavila. Rada sa venujem tvoreniu, ktoré je založené na procese, pretože si myslím, že samotný priebeh je oveľa dôležitejší. Deti by mali robiť len to, čo zvládnu samy, neočakávam od nich nutne konkrétny výsledok a vediem k tomu aj rodičov. V ateliéri má dieťa slobodu, môže skúmať rozmanité materiály, farby, vyskúšať si rôzne techniky, ukazujeme si možnosti maľovania na menej tradičné podklady, pracujeme aj s veľkými formátmi.
Doma sme si obľúbili jedinečnú encyklopédiu o slovenských výtvarníkoch Ako maliari vidia svet. Kniha je v závere každej kapitoly obohatená o hravé úlohy a tipy na tvorenie, ktoré pripravili autorky Katarína Kosánová a Andrea Gregušová. S knihou Ako maliari vidia svet sa zrazu ocitáme v galérii slávnych umelcov, je to výborný sprievodca životom v galérii. Malí umelci si môžu vybrať z knihy to svoje, vyskúšať si, akým spôsobom maľovali slávni umelci, aké techniky používali. Knihy nás skrátka inšpirujú a my skúšame nové veci.
Je práca s literárnym textom pri výtvarných aktivitách s deťmi náročná alebo ti to ide ako po masle, keďže sama si mamou dvoch dievčatiek (Amellie a Míny)?
Doma veľmi rada dievčatám čítam. Neskôr si spolu maľujeme, alebo ak sú netrpezlivé, tvoria už počas čítania. Knihy nás inšpirujú ilustráciami alebo nás zaujme príbeh, ktorý si zhmotníme. Príbehom dávame ďalší rozmer, niekedy si dievčatá príbehy dotvárajú. Počúvame aj audioknihy, popritom si samé kreslia alebo maľujú. Prácu s nožnicami, lepidlami a s vodovými farbami už zvládajú aj samé. Veľmi ma teší, že sme dospeli do štádia, keď už nemusím dávať pozor, dievčatá vedia, kedy je potrebné vymeniť vodu a keď skončia, tak si po sebe aj upracú. Často si čítame aj v mini Art ateliéri. Snažím sa vybrať kratšie úryvky alebo len zaujímavé časti. Deti do príbehov zapájam, komunikujeme. Väčšinou sú netrpezlivé a rýchlo prejdeme k maľovaniu.
Dnešná kultúra je informačná, zdokonaľujú sa informačno-komunikačné technológie, obraz je nositeľom informácie a vzniká tak požiadavka na vizuálnu gramotnosť. Naučiť sa vnímať obraz, porozumieť mu a komunikovať ním… Ako to vidíš u detí, ktorým sa venuješ? A o čom komunikujú cez svoje dielka najmenší?
Áno, mnohé deti sú v dnešnej dobe veľmi technicky orientované, myslím si, že je omnoho prospešnejšie ponúkať deťom iné možnosti trávenia voľného času. Najdôležitejší je samozrejme pohyb najmä na čerstvom vzduchu. Kreatívne tvorenie je podľa mňa jednou z najlepších aktivít, akú môžeme deťom ponúknuť. Je to relax. Malé deti tvorbu potrebujú kvôli skúmaniu a spoznávaniu sveta. Pre dieťa je dôležité môcť sa vyjadriť aj vizuálne. Nemenej dôležité je, že pri tvorení sa zlepšuje aj jemná motorika, grafomotorika a slovná zásoba. Dieťa je schopné niečo vytvoriť, cibrí si vlastnú kreativitu, je to prostriedok sebavyjadrenia, a navyše vytvára niečo hmatateľné. Odporúčam aj rodičom detské obrázky zarámovať, doma ich vystaviť, zvyšuje to sebavedomie, dieťa nadobúda sebadôveru. Ja sama mám rada kresbu a maľbu, pretože do toho sa môžem vložiť a ponoriť celá, podľa toho, ako to práve cítim. V pokojnej chvíli rada experimentujem s akvarelom, ale mám obdobia, keď potrebujem plátno zavesené na stene. Prečo by to nemalo byť prospešné pre dieťa? Je úžasné ak dieťa tvorí pre radosť, keď do obrázka vkladá svoje myšlienky a nápady. Snažím sa s deťmi na kurzoch počas tvorenia hovoriť. Napríklad sa ich spýtam, prečo použili práve tieto farby, ako im napadlo niečo namaľovať, komunikujeme, deti sa učia zamýšľať sa. Ukazujem im ako je možné prepájať a kombinovať nové techniky s tými, ktoré už skúšali. Motivujem ich, aby sa nebáli skúšať nové veci.
Kreativita ovplyvňuje kreativitu. S touto myšlienkou sa plne stotožňujem, som presvedčená, že ak človek čokoľvek tvorí, už počas tvorby prichádzajú najskôr možno iba predstavy, neskôr konkrétne nápady, ako by sa dalo niečo zmeniť, vylepšiť. Človek chce skúšať rôzne techniky, používať rozmanité materiály. Prirodzene začne žiť tvorbou!
Taktiež rôzne výskumy ukazujú, že umenie má pozitívny vplyv na vzdelávanie detí a ich kreativitu. Rovnako sa ukázalo, že divadelné, hudobné či výtvarné umenie priaznivo pôsobí na charakterovú stránku, zvyšuje sa miera empatie voči iným a tiež sa objavuje snaha pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
V detských knihách je ilustrácia väčšinou prvým miestom, kde sa dieťa stretne s výtvarným umením. Ako sa ti z pohľadu výtvarníčky a ženy s citom pre krásu páčia dnešné knihy pre deti?
Ako som už spomínala, som naozaj vďačná za mnoho nových krásnych slovenských aj českých kníh. Myslím si, že máme po čom siahnuť, ale mali by sme byť aj kritickí a vedieť si vybrať. Mne pomáhajú v hľadaní nových titulov recenzie. Inšpirujem sa aj vaším portálom. Predsa len, spomenula by som ešte jednu malú knižočku amerického spisovateľa Williama Saroyana Tracyho Tiger, ktorú veľmi s citom dopĺňajú ilustrácie výtvarníčky Martiny Matlovičovej. Keď som ju objavila, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Má krásny nežný text o hľadaní tigra v nás, o potrebe blízkeho človeka, o hľadaní a nachádzaní dôvery. Má nádherné obrázky, pre mňa v tom čase niečo úplne nové, neokukané.
Ktorá kniha významne vstúpila v detstve do tvojho výtvarného sveta?
Kníh, ktoré ovplyvňovali moje detstvo, dotvárali môj tajný svet a fantáziu, bolo niekoľko. Asi k najobľúbenejším patrili veselé dievčatá Danka a Janka od Márie Ďuríčkovej, milú knihu ilustrovala Božena Plocháňová. Milovala som tie kreslené dievčatá, ponárala som sa do ich sveta huncútstiev a predstavovala som si, že aj ja mám sestru dvojča. Ďalej Maková panenka a motýľ Emanuel od Gabriely Dubskej boli kúzelní. Mala som rada aj ich filmovú podobu. Tiež Knižka pre Lucinku a obrázkové príbehy Jany Sigmundovej mi boli veľmi blízke. Často som ich prekresľovala a dotvárala.
(S Ingrid Šajbanovou sa zhovárala Silvia Kaščáková)
