Jednou zo základných úloh dejín je interpretácia minulosti. Ak sme mali v školách šťastie na dobrých učiteľov, dokázali nás z dejín poučiť aj pripraviť do života. Ešte zaujímavejšou úlohou histórie je, keď sa jej skúmanie dotkne aj nás osobne a čosi nám prezradí o našich koreňoch či rodinnom príbehu. Takéto skúmanie nemusí byť len parketou genealógov či regionálnych historikov. Existujú i bádatelia, ktorých práce nám napovedia viac o nás, hoci neštudovali pramene k našim predkom. Jedným z týchto pohľadov je skúmanie pôvodu a významu priezvisk. Azda najvýznamnejším jazykovedcom, onomastikom a odborníkom na túto tému bol Milan Majtán. Odborník na rodové mená, ktorého dopracované vydanie knihy Naše priezviská vyšlo v roku 2018, nás tento rok navždy opustil.

Počas takmer 60-ročnej kariéry publikoval množstvo svojich výskumov v odborných časopisoch. Táto takmer dvesto stranová monografia je publikačným výstupom, v ktorom sa stretávajú viaceré jeho závery. Je dobré, že už po prvom prelistovaní čitateľ zistí, že okrem teoretických záverov je kniha obohatená aj o výklad mnohých slovenských priezvisk, pri ktorých je uvedený ich pôvod, staršie či príbuzné formy ako aj ich výskyt. Čitateľ takto začne okamžite listovať a hľadať to svoje rodinné meno, k čomu mu pomáha aj záverečný register priezvisk, v ktorom nájde vyše 5 000 ich rôznych foriem. Poďme však po poriadku a listujme v knihe od začiatku.

V úvodných kapitolách monografie sa môžeme dozvedieť základné poznatky o vzniku a pôvode slovenských priezvisk. Je logické, že prvé priezviská najčastejšie vznikali, resp. boli odvodzované, od osobných (krstných) mien. Ich pôvod spočíval v prebratí, resp. v pozmenení osobného mena prvého známeho člena konkrétnej rodiny. Okrem toho boli priezviská odvodzované aj od zamestnania a spoločenského zaradenia, príbuzenských vzťahov, etnickej príbuznosti, miesta pôvodu i bydliska alebo charakteristickej fyzickej či povahovej vlastnosti pomenovanej osoby. Podľa tohto kľúča boli od 13. storočia vytvárané tzv. prímená, teda formy dokladané za krstné mená. V období od 16. až 18. storočia možno hovoriť o priezviskách, ktorých používanie bolo definitívne vynútené štátom na konci 18. storočia, počas vlády Jozefa II. Vtedy sa kreuje spôsob označovania osôb ako ho poznáme dnes.

V ďalšej časti sa Majtán zamýšľa nad gramatickou stránkou priezvisk a ich pôvod rozdeľuje podľa gramatických tvarov. Je zrejmé, že základnou gramatickou podobou priezvisk je podstatné meno mužského rodu (Mlynár, Slovák). Pri maskulínnych formách priezvisk však nachádzame aj mená pochádzajúceho zo ženského rodu (napr. Múčka, Socha, Straka) a stredného rodu (Strnisko, Šidlo). Priezviská však vznikali aj z prídavných mien, a to z akostných, vzťahových aj privlastňovacích (Krátky, Jesenský, Petrov). Medzi rodovými menami nachádzame aj pôvod zo slovies z minulého času (Vyletel, Skákal) či zo slovies v rozkazovacom spôsobe (Vyskoč, Skovajsa). Čitateľov, možno skôr čitateľky, bude viac zaujímať forma prechyľovania mien do ženskej podoby. Pri nej je vysvetlená forma prechyľovania, dodávanie formy -ová, resp. -á, ale autor nezabudol spomenúť ani rozšírené formy hovorovej slovenčiny a nárečí, v ktorých sa dodávajú koncovky -ka, -ovka (Kráľka, Blažovka a pod.).

Pre čitateľa môže byť veľmi zaujímavá časť o štatistických údajoch výskytu slovenských priezvisk. Z tejto analýzy sa dozvedáme, že takmer 5 a pol milióna Slovákov žije v bezmála dvoch miliónoch domácností. V nich sa používa takmer 200 000 rôznych priezvisk, resp. ich ekvivalentov. Majtán uviedol, že raritných priezvisk, ktoré nosí menej ako desať rodín je takmer 10 000. Naopak, najfrekventovanejšie rodové mená sú Kováč (aj s formami -ač, -ács, -acs) s vyše 20 000 nositeľmi. Takmer 17 000 osôb sa podpisuje menom Horvát (aj s formami -áth, -ath, -at). Vysoký výskyt mali mená Szabó (Szabo, Sabó) s takmer 8 800 nositeľmi a Baláž (aj s -až, -áš, -aš, -ász, -asz) s počtom výskytu vyše 8300.

Kniha ďalej prináša bohatú analýzu priezvisk, v ktorých predstavuje vývoj formy, výskyt či význam jednotlivých rodinných mien. Preto sa v nej čitateľ dozvedá nielen o svojich koreňoch, ale aj o pôvode a význame priezvisk osôb, ktoré sú mu známe z okolia, z učebníc dejepisu či z médií.

Milan Majtán
Naše priezviská
Veda, 2018

Publikované: 08/01/2020

Ján Golian pracuje ako odborný asistent na Katolíckej univerzite v Ružomberku a je spoluzakladateľom Society for Human Studies (s4hs.sk). Bádateľsky sa venuje historickej demografii, dejinám každodennosti, historickej antropológii a vybraným procesom slovenského národného hnutia v dlhom 19. storočí. Je autorom, spoluautorom a zostavovateľom viacerých vedeckých monografií a viac ako štyridsiatich odborných štúdií, monografických kapitol a článkov.