John Steinbeck: O myšiach a ľuďoch
V roku 2020 vyšlo vo vydavateľstve Absynt slovenské vydanie knihy Johna Steinbecka Potulky s Charliem. Po stopách Ameriky (pôvodne z roku 1962). Kniha je zabalená do papierového obalu, ktorý po rozložení odhalí mapu krajiny. Amerika a zmeny, ktorými prechádzala, sú jednou z hlavných tém autorovho písania. Ako dôvod napísania Potuliek s Charliem Steinbeck uviedol: „zistil som, že nepoznám ani vlastnú domovinu. Ako americký spisovateľ, ktorý píše o Amerike, som pracoval popamäti, no pamäť ako zásobáreň spomienok je prinajlepšom nespoľahlivá a pochybná. Reč Ameriky som vlastne nikdy nepočul, nepričuchol som k tráve, stromom ani stokám, nevidel som kopce ani vodné plochy, nepoznal som farbu, ba ani povahu svetla. O zmenách som sa dozvedel akurát z kníh alebo novín, ba čo viac, našu vlasť som za dvadsaťpäť rokov ani raz nepocítil. Písal som skrátka o niečom, čo som nepoznal, a keďže som, prepytujem, spisovateľ, čosi také považujem za zločin“ (Steinbeck, 2020, s. 8). Mapovanie premeny Ameriky v čase sa stalo stratégiou, ako postrehnúť vzťah veľkých a malých dejín – dochádza k prepojeniu osudov postáv s osudom autora. Steinbeck preto býva označovaný za spisovateľa-regionalistu, keďže väčšina jeho diel sa odohráva v jednom kraji, v jednej konkrétnej oblasti. Toto špecifikum autorovej tvorby je zachytené aj v doslove k románu Na východ od raja (1952): „Roku 1962 dostal Nobelovu cenu John (Ernst) Steinbeck, jedna z najvýznamnejších postáv americkej literatúry dvadsiateho storočia. Narodil sa 27. februára 1902 v mestečku Salinas, cez ktoré preteká rieka toho istého mena, tak často spomínaná v jeho dielach. Väčšiu časť svojho života aj tu prežil, v Montereyskom okrese štátu Kalifornia. Z tohto prostredia pochádzajú niektoré z jeho najlepších poviedok a predovšetkým román Na východ od raja“ (Pištek, 1991, s. 521). Rajom z názvu románu sa myslí Západ Ameriky, teda Steinbeckovo rodisko, časť krajiny, ktorú mnohí považovali za zem zasľúbenú. Autor sa týmto monumentálnym dielom podujal takpovediac na vytvorenie alebo prinajmenšom reprodukovanie tohto mýtu o raji na zemi. Román sa otvára opisom autorovi tak blízkeho prostredia: „Salinaské údolie leží v Severnej Kalifornii. Je to dlhá, úzka dolina medzi dvoma reťazcami hôr, uprostred ktorých sa vinie a kľukatí rieka Salinas, aby sa nakoniec vliala do zálivu Monterey“ (Steinbeck, 1991, s. 9).
Úvodná pasáž novely O myšiach a ľuďoch (1937) patrí veľmi podobnému opisu toho istého prostredia: „Pár míľ južne od Soledadu sa rieka Salinas skrúca pod zrázny breh a tečie tu hlboká a zelená. A teplá je tiež, lebo kým sa dostane k úzkej hlbočine, preženie sa sčerená v horúcom slnku ponad žltú piesočinu. Na jednej strane rieky dvíhajú sa zlatisté úbočia k mohutným skalnatým Gabilským horám, no na údolnej strane lemujú vodu stromy“ (Steinbeck, 1996, s. 7). Obe tieto ukážky svojou vysokou mierou zhody prezentujú to, aký dôležitý bol daný kúsok zeme pre autora, ako veľmi formoval jeho tvorbu. Nešlo pritom len o glorifikáciu či nekritické zbožňovanie rodnej hrudy. Z doslovu k českému vydaniu Zimy našej nespokojnosti (1961) sa dozvedáme viac o jeho autorskej metóde autentického zobrazovania: „Johna Steinbecka se kdosi za jeho nedávného pobytu v Praze zeptal, proč už nepíše tak jako v ,Hroznech hněvuʻ. Šedesátiletý nositel Nobelovy ceny odvětil, že se nezměnil on, ale Amerika. Dnes už by ,Hrozny hněvuʻ nebyly pravdivé a tak i spisovatel, byť přísný kritik a soudce, musí uzpůsobit svou tvorbu předmětu svého zkoumání“ (Pujman, 1965, s. 347). Steinbeck Ameriku poznal. A keď sa mu pred očami začala meniť, vydal sa na cestu, aby ju spoznal znovu. Krajina preňho bola nielen zdrojom literárnej inšpirácie, ale jej nevyhnutným predpokladom. Nikam inam by svoje postavy nemohol umiestniť, nevznášajú sa vo fiktívnych vybájených svetoch umeleckej fantázie, sú pevne zakorenené v americkej skutočnosti. Bol pritom k svojej krajine aj kritický, dokázal pomenovať jej neduhy či spochybniť koncept tzv. amerického sna. Aj preto bývajú jeho diela označované za sociálne či spoločensky angažované romány. Opis reality tu slúži zobrazeniu hlbšej podstaty. Steinbeckovu tvorbu možno čítať na viacerých úrovniach. Kto chce, ten číta len príbehy konkrétnych postáv na konkrétnom kúsku zeme. A kto sa odváži na cestu hlbšej a prenikavejšej interpretácie, ten objaví hĺbky, ktoré v sebe Steinbeckovo dielo nepochybne obsahuje.
Román Ovocie hnevu (1939) zobrazuje obdobie Veľkej hospodárskej krízy a jej následkov na život bežného obyvateľstva: „Rodiny táhly na západ a technika stavby světů se tak zlepšila, že lidé mohli ve svých světech žít bezpečně, a společenské formy byly tak přesné, že rodina, která se řídila pravidly, věděla, že je v rámci pravidel bezpečná. (…) A světy byly budovány každého večera. Budovali je lidé táhnoucí po dálnici – budovali je ze svých stanů, budovali je ze svých srdcí a mozků“ (Steinbeck, 1963, s. 172). Prekladateľ Vladimír Procházka v doslove k českému vydaniu diela pomenúva náročný proces prekladu diela, v ktorom skupina obyvateľov v dialógoch medzi sebou hovorí špecifickým dialektom, pričom tzv. „kolektívne“ pasáže sú písané v spisovnom jazyku miestami priam básnickej kvality. Viacvrstvová práca s jazykom je odrazom nejednoznačnej situácie obklopujúcej ľudí v danom období: „V polovině třicátých let došlo ve Spojených státech k hlubokému otřesu v životě prostých farmářů některých jižních států (Texas, Oklahoma, Arkansas). Farmáři se zadlužili u bank, které jim prostě zabraly půdu a vyhnali je. Tisíce rodin bylo nuceno vystěhovat se ze svých domovů a hledat práci v jiných státech, hlavně na západě – v Kalifornii“ (Procházka, 1963, s. 398). Steinbeckovu tvorbu je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií, pričom jednu z nich tvoria práve príbehy skupín ľudí, kolektívov, ako je to v Ovocí hnevu. Ďalším príkladom je dielo Na plechárni (1945) zobrazujúce panoptikum ľudí, ktorí v živote tak trochu stroskotali, bezdomovcov žijúcich v eponymnej uličke za továrňou na spracovanie rýb. Patrí sem tiež román V neistej bitke (1936) ako príbeh o štrajkujúcich zberačoch jabĺk či Na východ od raja popisujúci život dvoch rodín Traskovcov a Hamiltonovcov na podklade biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi.
Za druhú skupinu diel možno označiť poviedky, akými sú napríklad už v úvode spomínané Potulky s Charliem, Rovina Tortilla (1935), Údolie bez konca (1938) obsahujúce texty rôzneho charakteru: lyrické, dramatické, humoristické aj satirické, či román Túlavý autobus (1947) prezentujúci plastický obraz amerického života s postavičkami ako obchodný cestujúci, bohatý akcionár alebo majiteľ malej vidieckej garáže.
Poslednou pomyselnou kategóriou by mohli byť príbehy zo života jednotlivcov, medzi ktoré sa dá zaradiť Perla (1947), čiže príbeh rybára a jeho manželky, ktorým škorpión uhryzne syna a oni sa ho pokúšajú zachrániť pomocou nájdenej perly. Tento Steinbeckov text naberá až mystické rozmery a obsahuje v sebe poetické kvality: „Z povrchu vodnej hladiny nad ňou sa vytvorilo zelené zrkadlo. A perla spočívala na dne more. Krab, ktorý prebehol po dne, zvíril obláčik piesku a keď sa piesok usadil, už tam perla nebola. A hudbu perly unášal prúd, až sa z nej stal šepot a napokon celkom doznela“ (Steinbeck, 1996, s. 108). Zima našej nespokojnosti sa točí okolo etického pádu hlavnej postavy Ethana Hawleyho, potomka starého významného rodu, ktorého možno vnímať ako novodobého Jaga zo Shakespearovej hry Othello, pričom názov tohto Steinbeckovho románu je prebraný zo Shakespearovej hry Richard III.
Z básne škótskeho autora Roberta Burnsa pochádza názov novely O myšiach a ľuďoch. Je to dielo o priateľstve dvoch mužov Georga Miltona a mentálne postihnutého Lennieho Smalla, ktorí pracujú ako robotníci na farme a snívajú o tom, že raz budú mať vlastný kúsok zeme, no nateraz sa musia neustále presúvať z miesta na miesto, čo George Lenniemu vyčíta: „Mám teba! Nevieš sa udržať v zamestnaní a pre teba stratím každú prácu, ktorú si nájdem. A pre teba sa takto večne vláčime po celej krajine. A to ešte nie je najhoršie. Večne si v dákej kaši. Čosi vyparatíš, a ja aby som ťa z toho ťahal“ (Steinbeck, 1996, s. 14). Lennieho zvláštna záľuba hladkať jemné veci ich napokon privádza do nešťastia, keď nechtiac pri hladení vlasov zabije ženu syna majiteľa farmy, na ktorej pracujú. George komplikovanú situáciu rieši tak, že je nútený svojho priateľa zastreliť. Novela je založená na zobrazení kontrastov: zvieratá a ľudia, samota a priateľstvo, sila a slabosť, avšak autor sa zároveň snaží postrehnúť tenkú hranicu medzi nimi, nehľadá iba odlišnosti, ale tiež podobnosti sprevádzajúce jednotlivé koncepty.
V kontraste k ťažkému životu, ktorým sa George a Lennie musia každodenne pretĺkať, stojí ich sen o vlastnej farme, kde by mohli pracovať pre svoj vlastný úžitok. Cez túto ich víziu sa Steinbeckovi podarilo brilantne zachytiť koncept amerického sna aj nemožnosť jeho realizácie pre drvivú väčšinu obyvateľstva. Dalo by sa rozvinúť úvahy o tom, či sú postavy nejakým spôsobom predurčené na neúspech, poznačené nemožnosťou vymaniť sa z kruhu priemernosti, alebo nakoľko ich paralyzuje vlastný strach či nedostatok schopností. Dynamika vzťahov medzi postavami kopíruje hierarchiu moci vládnucu na farme, čo napokon ústi do situácie, že každý sa má na pozore pred každým, keďže aj majiteľ farmy samotný sa obáva, že príde o moc, a Lennie sa napríklad neustále obáva, že ho opustí George. Na krátkom rozsahu novely sa tak autorovi podarilo zobraziť rovnako silný príbeh ako v jeho veľkolepých románoch.
John Steinbeck písal o krajine, ale najmä o ľuďoch v nej, o ľuďoch, ktorí tú krajinu tvoria a aj sami sú ňou spätne formovaní. O tomto nikdy sa nekončiacom vzájomnom pôsobení, ktorého výsledkom je často sklamanie a rozčarovanie. Dokázal dopodrobna zachytiť viac či menej úspešný zápas jednotlivcov alebo kolektívov s osudom. Jeho diela sú plné prepracovanej psychológie postáv, autentického zobrazenia medziľudských vzťahov a túžby po morálnej čistote aj vo svete, ktorý sa ženie do záhuby a zmieta sa v protirečeniach. Hrdinovia jeho próz sú nezriedka z nižších spoločenských vrstiev, žijú v stave permanentnej krízy, či už osobného alebo celospoločenského charakteru.
STEINBECK, John. Hrozny hněvu. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury a umění, 1963, 405 s.
STEINBECK, John. Na východ od raja. Bratislava: Svornosť, 1991, 530 s.
STEINBECK, John. O myšiach a ľuďoch. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1996, 87 s.
STEINBECK, John. Perla. Bratislava: H&H, 1996, 114 s.
STEINBECK, John. Potulky s Charleym. Po stopách Ameriky. Žilina: Absynt, 2020, 263 s.
PIŠTEK, Zdeno. Na východ od raja. In: STEINBECK, John. Na východ od raja. Bratislava: Svornosť, 1991, 530 s.
PROCHÁZKA, Vladimír. Doslov. In: STEINBECK, John. Hrozny hněvu. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury a umění, 1963, 405 s.
PUJMAN, Petr. Doslov. In: STEINBECK, John. Zima úzkosti. Praha: Československý spisovatel, 1965, 352 s.
Jaroslava Šaková (1991) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a anglický jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa venuje prevažne téme avantgardných tendencií v medzivojnovej slovenskej poézii. Je členkou redakčného okruhu časopisu Glosolália, pravidelne prispieva aj do periodík Knižná revue či Romboid.
