Detstvo býva prevažne krajinou bezpečia, prívetivej lásky a otvorených nádejí. Ak sa však odohráva v krajine poznačenej občianskou vojnou a následnou diktatúrou, všetko môže byť inak. V takom prípade dospieť znamená viacnásobne zlomiť prekliatie.
Netvor je kuriér privážajúci realitu
Román katalánskej spisovateľky má v origináli názov Učiteľka a Netvor, čím sa odkazuje na rozprávku o nevinnej kráske. Už táto skutočnosť predznamenáva tajomný charakter rozprávania. Nič v ňom nie je úplne zrejmé, a tak čitateľ musí trpezlivo a po malých kúskoch odkrývať vážne témy. Sú síce výrazne spojené s miestom a časom príbehu, ale majú svoje univerzálne presahy.
Severina je čerstvo vyštudovanou učiteľkou. Prichádza do horskej dediny, kde každý vydrží len chvíľu. Ona má však vlastné dôvody pre odchod na koniec sveta. Nejde iba o idylické predstavy vysokohorských osád so stopami snehu na končiaroch, získané z pohľadníc prezeraných v detstve. „A pokud už skoro učitelka z Dusy právé vytušila, že nenalezne ani mírné svahy Grindelwaldu, ani pohodlný a přepychový hotel z časopisu, neztrácela naději. Bylo ji devatenáct let.“ (s. 15)
Postupne sa odhaľuje Severinin profil. Dnes by jej určite diagnostikovali aspoň základný stupeň autizmu. Stráni sa sociálnych kontaktov a úspešnejšia je v memorovaní dlhých pasáží alebo dokonca celých kníh. Snaží sa o čo najvyšší stupeň neviditeľnosti.
Pri malých žiakoch je zvláštnym spôsobom odťažitá a vážna. Nerozumie irónii a veľa vecí berie doslovne. Je sčítaná, ale pri historických udalostiach a politických aktéroch jej chýbajú kontexty. Nevníma riziká slobodného myslenia a nechápe hry na lojalitu voči režimu. Preto napríklad netuší, že rozprávať deťom v škole vo frankistickom Španielsku historku z Leninovho života je nebezpečné…
Jej prvým poslom reality je práve Simeón, muž v zrelom veku. Pre všetkých miestnych je hviezdou, provokáciou aj záhadou. Žije vo voľnom partnerskom vzťahu, priatelí sa s pijatikou a hoci na prvý pohľad nie je atraktívny, väčšina podľahne jeho nedefinovateľnému kúzlu. „Měl magnetický pohled jako lidé, kteří se nikdy nedívajú s úmyslem přitáhnout cízí zraky.“ (s. 65)
Severina práve jemu prezradí dôvody, prečo sa presťahovala do odľahlej dediny. „To první, dotýket se sněhu. Druhé, mít vlastní dům. Třetí, být odněkud, z nějaké vesnice nebo města.“ (s. 69).
Ako neprísť o význam slov
Návraty do Severininých detských rokov dávajú týmto prianiam logiku. Do školy nechodila, o jej vzdelanie sa postarala matka. Nekompromisne jej otvárala, často bez ohľadu na jej možnosti a vek, vážne svety jazykov, literatúry a dejín. Bola intuitívnou a nepredvídateľnou učiteľkou svojej dcéry s ambíciou zasiať v nej aj pochybnosti a otázky. Vyučovacie hodiny sa okrem toho len okrajovo dotýkali oficiálnych učebných osnov tých čias presiaknutých heslami režimu na vzostupe. „Severina si velmi zmateně spojovala my a oni s republikou a režimem v příslušném pořadí, ale moc jí to nepomohlo, protože nikdy nezvládla vymezit si ani jeden z těch pojmů.“ (s. 108)
Otec sa zdanlivo venoval banálnemu predaju súčiastok do písacích strojov, ale v skutočnosti bol politickým aktivistom angažovaným v boji proti frankistickému režimu a vláde Falangy, jedinej strany.
Rodičia pred dcérou viedli rozhovory v inotajoch. Hovorili síce o omšiach, kňazoch a biskupoch, ale to všetko boli krycie mená anarchistických disidentov. Zavaľovali ju pojmy, ktoré si nevedela dať dohromady. „Proč ji nikdo nevysvětlil význam slova čistka a ona tak neměla jinou možnost než si představovat nějakou velmi hubenou babičku, trápenou jakousi očistnou dietou, kterou nedokázala blíže určit?“ (s. 44)
Keď dostala ako desaťročná od matky denníček na zapisovanie dôverností, nepotrebovala ho. Dôvernosti si chcela zapisovať sama pod vlastnú kožu. Pre matku šlo o ďalší dôkaz, že je zvláštna.
Výstraha pred nevedomou nehybnosťou
Severina prichádza do školy v horskej dedine osamelá. Matka podľahla pľúcnej chorobe a otec zomrel pri nehode. Frankistická diktatúra, ktorá sa držala pri živote ešte aj desaťročia po skončení vojny, je tu prítomná všeobecným pokrytectvom a rozmanitými spôsobmi strachu. Všeobecný vlastenecký pátos znemožňuje slobodné emócie a postoje. Nebyť režimu, Severina by s deťmi v škole „mluvila o své potřebě samoty, vášně a extáze, učila by je číst tajemné knihy, recitovat nejčernější verše, odhalila by jim tajný recept, jak nic a nikoho nepotřebovat, kdyby náhodou jednoho dne zůstali samy a bezmocné.“ (s. 168)
Horská dedina pôsobí nedotknuto voči spoločnosti doráňanej občianskou vojnou. Až s odstupom času Severina zistí, že dlaždice uprostred jej nového domu boli vytrhané po tom, ako ich zakrvavila krv obetí falangistického teroru. Román Immy Monsó odkrýva zákernosť spoločenského sadizmu. Ukazuje rozličné spôsoby útlaku a násilia zdôvodňovaného zmanipulovaným vlastenectvom i náboženstvom. Práve tu je inšpiratívna pre čitateľa, ktorý má neslobodné režimy zadefinované, zásluhou miestnej historickej skúsenosti, v iných – červených farbách.
Plaché zbližovanie krásky a netvora kdesi v Katalánsku blízko francúzskych hraníc znamená odvahu pustiť do života perspektívy a uprostred dezilúzií či bolestí dovoliť duši opäť vášnivo túžiť. Finále prózy sa odohráva počas covidu. Zo Severiny je osemdesiatnička na hrane stareckej demencie. Práve sa jej otvárajú možnosti odkryť vo vojenských archívoch tajomstvá minulosti, charaktery nemnohých a bezcharakternosť väčšiny. Spolu s ňou sa tejto bolesti z odkrývania toho, čo bolo, podrobuje celá spoločnosť.
Próza, ktorá vyšla v katalánskom origináli a autorka ju následne preložila aj do španielčiny, je mnohovrstevná. Nemá jednoznačné interpretácie, disponuje tajomstvami a príťažlivosťou nevysloveného. Imma Monsó priznáva silné autobiografické presahy, románová Severina je odrazom príbehu jej matky. Sama sa teda konfrontuje s rodinnými tajomstvami. Také čosi je vždy pohybom v neistom teréne. Bez neho však hynieme na nevedomú nehybnosť.
Imma Monsó: Severina a Simeón
preložila Marie Jungmannová
Odeon, 2025
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
