Po debute Vše, co jsme si nikdy neřekli nás Celeste Ng vo svojom druhom románe Stačí škrtnúť zápalkou vtiahne do zdanlivo idylického sveta clevelandskej štvrte Shaker Hights. V tejto štvrti je všetko dokonale naplánované, pravidelné, rovnaké a navonok harmonické. Lebo všetko je možné naplánovať, a tým sa „vyhnúť škaredosti, nepríjemnosti a pohrome“ (s.18). Nesúlad medzi vonkajškom a realitou je zjavný od samého začiatku. Prvá kapitola popisuje požiar v luxusnom rodinnom dome rodiny Richardsonovcov. Zo založenia požiaru je upodozrievaná nezvestná dcéra majiteľov a celá situácia nejakým spôsobom súvisí s prítomnosťou nezávislej umelkyne Mie a jej dcéry Pearl, ktoré sa do Shaker Hights pred rokom prisťahovali.

Mia a Pearl vnášajú do textu problémovosť. Na rozdiel od dlhoročných obyvateľov Shakeru nevedú pokojný usporiadaný život, ale „kočujú“ z miesta na miesto a nič v ich živote nie je naplánované. Mia je umelecká fotografka, žije v prítomnosti a nie je viazaná materiálnymi hodnotami ani mienkou ľudí. Je pravým opakom Eleny Richardsonovej, ktorá jej prenajíma spodné podlažie svojho nájomného domu. Elena prežila celý svoj život v Shakeri a je na to hrdá. Dokonale stelesňuje shakerského ducha – žije usporiadane a zásadne len podľa pravidiel. Pracuje ako redaktorka v miestnych novinách a všetky svoje ambície a sny o novinárskej kariére postupne pochovala. Príchod Mie a Pearl však naruší idylku jej shakerského sveta a otvorí komnaty, ktoré v sebe pozatvárala. Dva radikálne odlišné spôsoby života sú viacnásobne konfrontované: prenajímaným domom, priateľstvom Pearl a Eleniných detí a nezvyčajným putom, ktoré vznikne medzi Miou a najmladšou dcérou pani Richardsonovej – svojskou a samotárskou Izzy, ktorá Mii každý deň pomáha pri jej umeleckej práci.

Vzťah matka – dcéra je pre román kľúčový a objavuje sa v niekoľkých podobách. Slobodná matka Mia a jej dcéra Pearl, usadená matka Elena a jej štyri deti, bohatí McCulloughovci a ich adoptívna dcérka, návrat biologickej matky dievčatka, Mia a jej matka, vzťah Eleninej dcéry Izzy k Mii… Celeste Ng sa dotýka problematiky podstaty materstva z rôznych strán. Aká je najdôležitejšia úloha matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu? Možno si matku vybrať? Nakoľko je život dcéry pokračovaním života jej matky? Má sa matka „obetovať“ v prospech svojho dieťaťa? Aké následky má, keď to (ne)urobí?

Rozprávač rozvíja príbeh striedaním perspektív – v jednotlivých kapitolách sa mení hlavná postava rozprávania a zmenou ústrednej postavy dochádza aj k časovým posunom. Ako keď fotografka pozoruje svet okolo seba a zaostruje na to, čo je v danej chvíli najzaujímavejšie a najpodstatnejšie. Fotografovanie je aj ďalšou z hlavných tém románu. Miino fotenie otvára otázky o podstate a úlohe umenia, ale vedie čitateľa aj do temnejších zákutí: čo možno obetovať pre umenie a čo by sme už obetovať nemali? Približuje nás umenie k životu alebo nás od neho vzďaľuje?

Leitmotívom románu, ako naznačuje už názov, je oheň. Český preklad názvu, držiaci sa doslovnejšie originálu, je dokonca: Ohníčky všude kolem. Motív ohňa sa v texte objavuje v rôznych podobách: iskra, zapálenie, tlenie, požiar, vyhasnutý oheň, popol… Oheň vo vecnejších aj obrazných významoch. Slovenský názov je veľmi vhodne zvolený, pretože obrazne vyjadruje mnohé ústredné myšlienky a problémy, ktorými sa román zaoberá. Ako napríklad: niekedy je to, čo treba urobiť, také jednoduché ako škrtnúť zápalkou – len to treba urobiť. To isté však stačí aj k založeniu požiaru.

Stačí škrtnúť zápalkou je veľmi dobre napísaný román. Zručne a s mimoriadnym citom pre mieru. Napriek výskytu miest, v ktorých by poľahky mohol prejsť k sentimentu, pátosu či iným zvyčajným nedostatkom, nikdy k nim neskĺzne. Autorka citlivo narába so slovami a nezachádza do explicitností. Z tajomstva, ktoré visí vo vzduchu od začiatku príbehu, nerobí cieľ, ku ktorému smerujeme, nie je to ohromujúca záverečná pointa ani jadro príbehu. Celeste Ng sa nesnaží šokovať. Aj tak však čitateľa zanecháva s otvorenými ústami.

Celeste Ng
Stačí škrtnúť zápalkou
Preklad Tamara Chovanová
Ikar, edícia Odeon 2018

Katarína Gecelovská sa narodila v Košiciach a pôsobí ako učiteľka. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a estetiku. Je členkou Spišského literárneho klubu, píše poviedky a organizuje literárne večery v košickej čajovni.