Raná gramotnosť je to, čo deti vedia o čítaní a písaní ešte skôr, ako sa naučia čítať a písať. Ide o schopnosť prijímať informácie, rozmýšľať nad nimi a produkovať vlastné myšlienky a nápady, o ktorých sa dokážeme rozprávať s inými ľuďmi.
V čase, keď už vieme čítať a písať, robíme presne to isté. Rozvíjať túto schopnosť je dôležité pre všetky deti, ale priam nevyhnutné pre tie deti, ktoré majú určité vývinové oslabenia alebo poruchy.
Ako ranú gramotnosť účinne rozvíjať?
Výskumy hovoria, že najlepšie sa raná gramotnosť rozvíja počas hry – skrze hovorenie, spievanie, rýmovanie, kreslenie, hravé čítanie a počítanie.
Postupne si rozoberieme všetky spôsoby. Teraz sa zameriame na hravé čítanie.
HRAVÉ ČÍTANIE
Deti sa učia hrou a napodobňovaním. Preto všetko, čo ich chceme naučiť v ranom veku, by sme mali robiť hravou formou. Je všeobecne známe, že na to, aby sa z dieťaťa stal v budúcnosti dobrý čitateľ, potrebuje najprv nadobudnúť určité zručnosti, ktoré voláme – predčitateľské zručnosti. Je ich šesť. Poďme si ich vymenovať a niečo si o nich v krátkosti povedať.
- Dieťatko má vytvorený vzťah ku knihám už v najútlejšom veku – vyhľadávam ich, skúmam ich, manipulujem s nimi, hrám sa s nimi, vyžadujem si, aby si so mnou dospelá osoba „čítala“, mám z nich radosť.
- Rozumiem slovám – dieťatko si buduje a rozširuje slovnú zásobu. Chápe, že každý predmet, vec, osoba, emócia, udalosť má svoje pomenovanie. Pozná už veľa slov.
- Vnímam slová, slabiky a hlásky, z ktorých sa slová skladajú – viem sa s nimi hrať, poznám a vytváram rýmovačky. Táto hra sa mi veľmi páči.
- Viem opísať a prerozprávať udalosť ktorá sa mi stala. Rozumiem, čo je to príbeh, že má svoju štruktúru a dej, viem dopredu predvídať čo sa asi stane, používam svoju fantáziu, tvorím príbeh, resp. viem ho dokončiť.
- Vo svojom okolí si všímam písanú stránku reči – viem, že písmenká tvoria slová, ktoré označujú skutočné veci. Chápem, že písmenká reprezentujú hlásky z ktorých sa hovorené slová skladajú. Už viem, že kniha má svoju obálku a zadnú stranu, že sa číta spredu dozadu a zhora nadol. Na stránkach sú napísané slová, ktoré čítame zľava doprava, medzi nimi sú malé medzery.
- Zaujíma ma abeceda, všade kde idem si všímam písmenká a začínam ich spoznávať a „čítať“ – veľa sa pýtam dospelých. Všimol som si, že písmená sa od seba líšia jednak tým, ako vyzerajú, ale aj tým, ako sa vyslovujú a ako znejú keď ich poviem nahlas.
Prečo si máme s dieťatkom čítať?
- Zvyčajne sme pri čítaní blízko seba, dieťatko sa nás chce dotýkať, cítiť našu priazeň a lásku – budujeme si s dieťaťom vzťah, rozvíjame ho emocionálne aj sociálne.
- Dávame mu skvelú príležitosť objaviť svoju fantáziu – nevnucujeme mu obrazy, dieťa si ich tvorí samé, neskôr má možnosť príbeh prehrávať vo svojej hre s bábikou, autom, legom…, stať sa trebárs hlavným hrdinom, formujeme a priaznivo podporujeme jeho hru.
- Budujeme jeho schopnosť počúvania, slovnú zásobu a porozumenie – dieťatko si začína spájať slovo s obrázkom a začína tomu rozumieť. Je skvelé, ak čítanie obohatíme mimikou, zaujímavými zvukmi, gestami. Dieťatko si také čítanie skoro obľúbi a bude nás „nútiť“ k tomu, aby sme mu čítali stále tie isté pasáže, naučí sa ich postupne naspamäť. Časom nás bude opravovať, ak niečo v texte zmeníme. Cvičíme zároveň jeho pamäť.
- Dieťatko sa učí vnímať zvuky okolia a reči, začína vnímať slová – vhodné sú zvukové knižky, knižky s pesničkami.
- Dieťatko sa učí komunikácii – každá komunikácia je zdieľanie obsahov a výmena rolí – raz ty – raz ja. Keď si pri čítaní otáčame stránky, rozprávame sa o tom, čo nás a dieťa zaujíma, dieťatko sa podvedome učí, že čítanie je zábava a že je pre vás dôležité, že ho beriete vážne. Komunikovať o tom, čo chcem a čo potrebujem je pre ľudí dôležité a má to zmysel. Učíme ho interakcii.
- Rozvíjame všetky zmysly – deti aj dospelí sa najlepšie učia vtedy, keď majú možnosť zapájať čo najviac zmyslov pri jednej činnosti. Čítanie je ideálnou aktivitou, kde sa to dá dieťaťu ponúknuť. Pri čítaní zapájame zrak (farebné obrázky, ligotavé materiály, text pod obrázkom), sluch (zvukové knižky so zvukmi zvieratiek, dopravných prostriedkov, s pesničkami, riekankami, básničkami), hmat (leporelá, mäkké knižky, gumové, látkové), čuch (voňavé stránky v knihách), chuť (rôzne chuťové vnemy pri knihách papierových, gumových, látkových) tiež jemnú motoriku (pinzetový úchop pri obracaní strán v knihe) aj sebaobsluhu (zapínanie gombíkov, zipsovanie zipsov, suché zipsy, šnúrky v knihách).
- Dieťatko sa učí „vydržať“ počúvať, počkať na výmenu rolí, cvičí si sluchovú aj zrakovú pozornosť aj pamäť, čo neskôr využije pri „naozajstnom“ učení v škole
- Trénuje si myslenie – mnohé abstraktné a nadradené pojmy nie sú pre dieťa uchopiteľné. Prostredníctvom kníh sa dieťa s nimi zoznámi prirodzene a zábavným spôsobom (čísla, farby, písmenká, veselý, žltý, oblečenie, dopravné prostriedky, atď.).
Na záver by som rodičom poradila, aby v deťoch vypestovali lásku ku knihám ešte skôr, ako sa stretnú s výdobytkami modernej doby, akými sú počítače, tablety a mobily. To, čo sa v ranom detstve zanedbá, len ťažko dobehneme, prípadne „opravíme“ v neskoršom období. Vzťah ku knihám a k čítaniu je pre budúcu gramotnosť detí kľúčovou záležitosťou, dieťa z nej bude čerpať po celý svoj život.
Renáta Kišová (1975) je špeciálna pedagogička, matka troch detí. Študovala teológiu a učiteľstvo na TF UK v Bratislave neskôr inšpirovaná príbehom jej vlastného dieťaťa sa pustila do štúdia špeciálnej pedagogiky. Pôsobila ako učiteľka, vychovávateľka, poradkyňa včasnej intervencie. V súčasnosti sa venuje špeciálnej pedagogike – deťom a dospelým. Rada číta, píše a miluje umenie.
