V Diazovom románe si môže dôveru každý interpretovať po svojom. Dôvera kultivuje (a vlastne aj podmieňuje) obchodné vzťahy, ktoré udržiavajú v prevádzke svet peňazí. Inokedy je fundamentom morálnej kvality alebo, v najhoršom prípade, aspoň povzbudzuje zdanie slušnosti. A potom je tu ešte jedna dôvera – dôvera voči autorovi, že to so svojou originálnou literárnou skladačkou myslí dobre a uhrá všetky nástrahy tohto experimentu.
Fiktívny aj ozajstný príbeh burzového špekulanta
Pri reflexii oceňovaného románu argentínskeho prozaika, ktorý vyrastal vo Švédsku a po londýnskych štúdiách zakotvil v New Yorku, môže výborne poslúžiť jazyk investorov a burzových špekulantov. Investičné portfólio je tu podľa zásad rozumného investovania rozložené do viacerých úrovní rizika. Vysoko výnosná fikcia je pribrzdená realitou a odvážne inovatívne akcie vhodne dopĺňajú konzervatívne klasiky. Prvou verziou príbehu (a Diazovej hry) je novela Záväzky od dávno zabudnutého autora Harolda Vannera. Portrét jej protagonistu Benjamina Raska nie je bohvieako prívetivý: „Jedným z mála privilégií, ktoré mu boli odopreté, bol hrdinský vzostup: jeho príbeh nebol príbehom o odolnosti a vytrvalosti ani príbehom o nezlomnej vôli, ktorá si takmer výhradne z trosky ukuje zlatý osud.“ (s. 17). Bez ohľadu na tieto skeptické vyhliadky Rask zachytil smerovanie svojej doby a v telegrafických správach z burzy pátral po vzorcoch, súvislostiach a tendenciách. Začal profitovať zo strmhlavého rastu, pritom si však od všetkého zachovával odstup. Vyzbrojený neuveriteľne spoľahlivou intuíciou investora pohŕdal modernizujúcim sa mestom a výdobytkami jeho luxusnej podoby na prelome 19. a 20. storočia. „S jeho vplyvom rástlo jeho pustovníctvo.“ (s. 33).
Obeť smrtiaceho smútku
Helen Brevoortová bola od detstva jedinečnou alebo, ak použijem kritickejší tón, bláznivou: „Jej myseľ kolonizovali ľadové spóry úzkosti a premenili ju na pustatinu strachu.“ (s. 40). Stala sa otcovou žiačkou, ale aj objektom jeho výskumu. Počas rodinnej cesty do Európy dievča šokovalo hostiteľov svojimi výnimočnými schopnosťami z matematiky, jazykov a biblickej hermeneutiky. Prvé stretnutie týchto dvoch čudesných ľudských prvočísel, Brevoortovej a Raska, bolo rozpačité, ale Helen rýchlo pochopila, že v rozľahlej Benjaminovej samote nájde ona tú svoju. A s ňou aj slobodu, ktorej sa jej od rodičov nedostávalo. Ich manželstvo zaujalo verejnosť, postupne však mediálny záujem upadal. Kým sa Benjamin so svojimi obchodmi šplhal do výšok, Helen sa postupne prepadla do hlbokej depresie. Pri pobyte vo švajčiarskej liečebni Rask na manželke nešetril. Rezervoval pre ňu samostatné krídlo budovy aj najlepšieho odborníka na duševné trápenia, no napriek dobrým vyhliadkam novej metódy Helen zomiera: „Z hôr, zo zeme, z Benjaminovho tela vytiekla všetka podstata a hmotnosť. Všetko bolo duté.“ (s. 131)
Pod vládou peňazí
Inou verziou príbehu je vecná autobiografia Andrewa Bevela. Cieľom je podporiť seriózny obraz kapitalistického génia a jeho manželky Mildred, ktorá všetkých zasiahla svojou vľúdnosťou a veľkodušnosťou. Depresia fiktívnej Helen sa v tomto PR projekte mení na malígny nádor, smútok z jej odchodu je decentný. Bevel s väčším zanietením obhajuje svoje obchodné ťahy počas veľkej hospodárskej krízy: „Moje konanie ochránilo americký priemysel a obchod. Uchránil som našu ekonomiku pred neetickými subjektami, ktoré ničia dôveru.“ (s. 199). Nakoniec predsa každý náš čin podlieha zákonom ekonomiky. Diazova hra pokračuje. Prekvapenie! Bevelova autobiografia nie je výsledkom jeho literárneho talentu. Na scéne sa objavuje Ida Partenzová, dcéra biedneho kníhtlačiara s talianskymi koreňmi a anarchistu, ktorá sa namiesto obyčajnej sekretárky stala pre Bevela tým, čomu sa dnes hovorí gostwriter. Zapisuje jeho rozprávanie, dáva mu formu a na jeho prianie aj výraznejší ženský prvok. Cieľom je korigovať Vannerov pamflet. No nielen korigovať, ale naveky sa postarať o to, aby o ňom už nikto nikdy nevedel. Zostane len úctyhodný literárny pomník.
Hranice dôvery
Diazova Dôvera je inovatívnym románom bez definitívnych interpretácií. Peniaze tu nie sú detailom. Sú začiatkom moci. Podporujú všeobecné okúzlenie z tých, ktorí ich majú. Veľkí hráči na trhu sa z ľudí menia na inštitúcie. Hrajú svoje divadlo, a hoci má trápne momenty, nemožno ho odignorovať.
Aké sú formujúce faktory ľudských bytostí? Je ich ekonomická sila naozaj tak určujúca? A čo všetko iné peniaze ešte dokážu pozmeniť či sformovať? Morálku, vzťahy, pravdu? Aj dôveru?
Eufória z množenia peňazí býva v pravidelnom cykle ochladzovaná finančnými a hospodárskymi krízami. Nakoniec sa rozpadnutá dôvera nanovo zliepa a z hĺbok akciových poklesov štartujú nové vrcholy. Je aj tento „prírodný úkaz“ súčasťou dôvery v nekonečné striedanie pádu a rastu, krízy a oživenia, krachov a čakajúcich úspechov?
Kvarteto vzájomne prepojených Diazových príbehov ukazuje fascinujúcu schopnosť človeka „vyrábať“ obraz o sebe. Pružnosť vo vysvetľovaní vlastných životov sa miestami dostáva až za hranicu, ktorá znamená rozpad dôvery. Autor vyrušuje zvláštnym spôsobom. Nevysmieva sa z tejto hry lacným spôsobom ani nemoralizuje s poukazom na iné ctihodnejšie ideály a ciele. Čitateľ nesmie Diaza podceniť. Ak by sa zaplietol do banalít, nevšimol by si vyššiu a vzrušujúcejšiu hru, ktorú s ním autor hrá.
Hernan Diaz: Dôvera, preložil Vladislav Gális. Ikar 2024
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
