„Jedného dňa som sa začítal do Knihy a celý môj život sa zmenil. Kniha na mňa zapôsobila hneď od prvých stránok takou silou, že som mal dojem, akoby sa moje telo odpútalo od stoličky a od stola, za ktorým som sedel a vzďaľovalo sa od nich.“
Toto ešte nie je obdivné vyznanie recenzenta. Ide o úvodné vety z príbehu tureckej literárnej hviezdy Orhana Pamuka. Nateraz stačí uznať, že Nový život nemá ambíciu zmeniť život tým, ktorí sa do príbehu začítajú. Určite je však pre čitateľa zásobárňou literárnych hádaniek, provokáciou aj krásnym rozprávaním o putovaní a hľadaní. Ide hádam až o fascináciu, a to je pre literárne dielo naozaj výnimočný kompliment. Koho vlastne okúzlila tajomná Kniha a zmenila mu život? Rozprávačom je mladý študent techniky na Istanbulskej univerzite. Kniha sa premietla do celej jeho bytosti. Keď ju prečítal, svet okolo neho sa od základu zmenil. Zmocnil sa ho pocit osamelosti, akoby sa úplne sám ocitol v krajine, ktorej jazyk, zvyky a prírodné podmienky nepoznal. Kniha pre Osmana neznamená iba vnútornú zmenu so stopami duchovného prerodu. Spôsobila v jeho živote revolúciu veľmi praktickú a s reálnymi dôsledkami na jeho život. Vydáva sa na cestu Tureckom. Tu sa príbeh začína podobať na mnohé iné románové putovania, v ktorých nejde iba o nové mestá a miesta, ale všetky podstatné objavy sa dejú v duši a mysli.
Ešte na jedno veľké putovanie – aj názvom – Pamuk upriamuje pozornosť. La Nuova Vita je predsa prozaicko-poetickým Danteho dielom. Pamukov román je zvláštnym druhom remaku. Aj tu ide o stretnutie, ktoré človeku nenávratne zmení život.
Na scéne sa objaví aj pamukovská Beatrice, tu dostáva meno Džanan. Mladá a krásna študentka architektúry je Osmanovou druhou fascináciou, inšpiráciou aj motívom jeho snaženia. Aj ona pozná Knihu. Mala by byť jeho spriaznenou dušou, musí ju však najprv nájsť. Je ako nedosiahnuteľný ideál a vzdialená túžba. Omar ju hľadá po nemocniciach i univerzitných knižniciach. Keď ju riadením osudu stretne pri nehode diaľkového autobusu, putujú spolu.
V obrazoch putovania je prítomná najvýraznejšia Pamukova téma. Pri návštevách zapadnutých tureckých miest sa v rozmanitých variáciách prejavuje konflikt medzi starým a novým Tureckom, vplyvom Západu a zotrvačnosťou starým životným formám. Symbolmi komplikovanej modernizácie sú železnice i luxusné autobusy na diaľkových linkách, v ktorých cestujúci sledujú na obrazovkách holywoodske trháky. Konflikt má podobu kultúrnu aj politickú, relatívne pokojnú aj nebezpečne násilnú. Krajina sa mení vizuálne i mentálne.
Jednotlivé formy kultúrneho a spoločenského vývoja sa prelínajú a ovplyvňujú. Pamuk v Novom živote dáva do popredia malý (a pritom veľký) svet konkrétneho ľudského života, ktorý sa v istých súvislostiach môže stať arénou veľkých súbojov.
Pamuk napísal román pre inteligentného a odvážneho čitateľa. Dráždi ho symbolmi, náznakmi a súvislosťami, ktoré často môžu zostať nepostrehnuté alebo nepochopené. Najväčšou hádankou však zostáva samotný „nový život“. Ide o zasľúbenú zem, v ktorej sa naplnia ambície jedného národa na pomedzí svetov alebo ide o metaforu vnútorného prerodu? Ten je predsa univerzálnou výzvou pre rebelov, pútnikov a hľadajúcich všetkých čias.
Osmanov príbeh ukazuje nový život aj v jeho deštruktívnej a nebezpečnej podobe. Od fascinácie k záhube a smrti sa dá prejsť po superrýchlej skratke.
Nový život je starším Pamukovým titulom, vyšiel ešte v roku 1994. V čase vydania bol duch tohto románu v súlade s rozpormi tureckej spoločnosti, ktorá prešľapovala na mieste a váhala medzi melanchóliou zahľadenou do včerajška a odvahou pre nový život.
Pamuk si nevybral jednoduchú cestu. V Novom živote sa mohol zahrať na dokumentaristu svojej doby alebo mohol napísať politický manifest modernizmu.
Podujal sa však napísať knihu hádaniek a presahov. Vysvetlenie ponúka jedna z románových postáv: „Svet je rovnako ako text nekonečný, neúplný a plný chýb.“
Orhan Pamuk
Nový život
Preklad Xénia Celnarová
Slovart 2018
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
