Centrálnou témou najnovšej knihy Michaely Rosovej Tvoja izba (2019) je vnútorné prežívanie a celkové psychologické rozpoloženie rozprávačky. Príbeh nie je komplikovaný, tvorí ho jednoduchá epická linka o tom, ako sa rozprávačka presťahovala do bratislavského bytu a zoznámila sa s jeho predchádzajúcim majiteľom, umelcom Endrem. Následné nadviazanie vzťahu však komplikuje práve rozprávačkino vnútro.
Protagonistka prózy o sebe hovorí v druhej osobe singuláru, čím odkazuje na vlastné odcudzenie, potrebu skúmať sa a analyzovať do najtajnejších a najbolestivejších detailov. Sentimentálne pasáže však v texte chýbajú, vlastné vnútro analyzuje vecne, z odstupu, viac konštatuje ako prežíva, je bádateľom i predmetom pokusu zároveň.
„Píšeš ľahko a rozvážne a píšeš v druhej osobe, aj na tom je čosi správne, odsúvaš seba samu, ako odsúvaš izbu, dívaš sa na seba, ako sa dívaš na ňu – ako na čosi veľmi hmatateľné, čo ti však zároveň zostáva trochu vzdialené.“ (s. 11).
Dej nie je lineárny, často je prerušovaný zaujímavými odbočkami, reflexívnymi pasážami či spomienkami. Próza vyniká najmä spôsobom, akým zachytáva rozpoltenosť človeka a existenciálnu potrebu autentického bytia. Kniha má navyše vlastný soundtrack (dostupný online) a netají sa istou mierou autobiografickosti. Je už na čitateľovi, aby skúsil odhaliť hranice reality a fikcie. Vycibreným jazykom a minimalistickým štýlom nám pripomína vlastnú zaneprázdnenosť každodenným žitím. Zabúdame na to, že sme. Riešenie je pritom jednoduché, ale i komplikované zároveň: „Obráť sa do seba. Vráť sa domov.“ (s. 66), preklop sa z „ty“ na „ja“.
Publikované: 11/06/2020
Martina Buzinkaiová je doktorandkou na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove a literárnou kritičkou
