Pani Veštba je paródiou na gotické romance, horory v štýle kostýmovej gotiky a aj na rozprávky od legendárnej a oceňovanej autorky Margaret Atwood. Prvýkrát vyšla už v roku 1976 a aktuálne vychádza v slovenskom preklade Jany Juráňovej.
Tak ako hlavná hrdinka príbehu – rozprávačka Joan, aj Margaret Atwood má akési dve literárne identity. V tej prvej si vybudovala serióznu autorskú reputáciu, v druhej experimentuje, zabáva sa, paroduje a skúma. Pani Veštba nenarába s metaforami, mýtmi a archetypmi, ako by sa na prvý pohľad a podľa názvu mohlo zdať. Je to feministicky orientovaná fikcia, ktorá si svojsky uťahuje aj sama zo seba. Je možné, že pre Margaret Atwood bola Pani Veštba tým, čím pre hrdinku Joan jej feministická poézia vytvorená automatickým písaním…
V knihe Pani Veštba Margaret Atwood s typickým nadhľadom poukazuje na niektoré pálčivé problémy svojej doby a opäť dokazuje, prečo je považovaná za jednu z najvýznamnejších a najuznávanejších spisovateliek 20. a 21. storočia.
Joan Fosterová je ženou najmenej s dvoma identitami a prehnanou predstavivosťou. V detstve mala problémy s nadváhou, kompilovaný vzťah s matkou, zato veľmi dobre vychádzala s otcovou sestrou Lou. Pred skončením strednej školy utiekla z domu, udržiavala milenecký pomer so starším mužom, potom sa zaľúbila do bipolárneho Arthura, za ktorého sa neskôr aj vydala. Živila sa písaním brakových románov, ktoré tvorila pod pseudonymom. Keď sa však jej zbierka poézie nečakane stala literárnou senzáciou, Joan je zrazu nútená nafingovať vlastnú smrť a utiecť z rodného Toronta do Talianska, aby začala nový život…
Margaret Atwood je najvýznamnejšia a najznámejšia kanadská spisovateľka, poetka, scenáristka, literárna kritička a feministická aktivistka. Jej diela sú hodnotené ako umelecky precízne, prenikavo inteligentné, autorka v nich potvrdzuje úžasnú schopnosť vcítiť sa do zložitej psychiky modernej ženy. Je autorkou vyše tridsiatich kníh, okrem románov píše básne, eseje, knihy pre deti, jej diela boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov, niektoré boli aj sfilmované. Medzi jej najznámejšie romány patria Edible Woman (1969), Lady Oracle (1976), Catʼs Eye (1988), Nevesta zbojníčka (The Robber Bride, 1993) alebo Alias Grace (1996). Za román Blind Assassin získala v roku 2000 Bookerovu cenu. Podľa knihy Príbeh služobníčky (1985) bol nakrútený úspešný seriál, ocenený Zlatým glóbusom. Vo Vydavateľstve SLOVART vyšlo v roku 2021 aj pokračovanie tohto románu s názvom Svedectvá. V roku 2020 vyšiel v slovenskom preklade Jany Juráňovej autorkin historických román Volali ma Grace.
Jana Juráňová je rodová expertka, spisovateľka, prekladateľka, redaktorka. Od roku 1990 pôsobila v Slovenských pohľadoch a súčasne pracovala ako komentátorka Rádia Slobodná Európa. V tomto období sa podieľala na založení Slovenského centra PEN klubu a Nadácie Milana Šimečku. V roku 1992 sa podieľala na vzniku feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácie ASPEKT. Je nositeľkou štátneho vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti.
Zdroj: Slovart
