George Orwell: Zvieracia farma
George Orwell uchvacuje čitateľov prorockým literárnym hlasom a obdivuhodne presnou analýzou spoločnosti aj desaťročia po vydaní jeho kníh. Dokázal diagnostikovať a odhaliť silu totalitných režimov, a preto z pochopiteľných dôvodov bolo jeho dielo Zvieracia farma (The Animal Farm) zakázané až do roku 1989, hoci v českom preklade vyšlo už v roku 1946. Táto majstrovsky napísaná novela nestráca na aktuálnosti a napovie, žiaľ, čitateľom veľa aj o dnešnej dobe.
Orwell svoj príbeh situuje do prostredia farmy pána Jonesa, kde zvieratá žijú v akomsi novodobom otroctve – ťažká práca im nijako neuľahčuje život a výhody plynú len elite, pánom. Túto skutočnosť si uvedomí inteligentný a vážený brav Major, ktorý jedného dňa prednesie ostatným zvieratám presvedčivú víziu nového, lepšieho sveta. Sveta, v ktorom by prebrali moc zvieratá nad ľuďmi a kde by mali hlavné slovo sloboda, rovnosť a bratstvo (nie náhodne zaznie aj oslovenie súdruhovia). Zvieracie obyvateľstvo si ihneď uvedomí možnosť zmeniť svoje neľahké postavenie a rozhodne sa chopiť veci do vlastných rúk, prirodzene, revolučnou cestou. Vedenia sa ujímajú prasatá a ostatné zvieratá, plné odhodlania a vznešených ideálov, sa podriadia systému a tvrdo pracujú. Ďalší vývoj sa však nesie v znamení krvavých represálií, popráv a neustáleho strachu, všetko v mene všeobecného dobra či verejného blaha. Je vám tento príbeh z minulosti povedomý? Nuž, netreba hádzať perly prasatám.
Satirická, antiutopická bájka Zvieracia farma je písaná v alegorickom duchu, zvieratá zastupujú rôzne charaktery, jednotlivé farmy viaceré krajiny či spoločnosti a vo všetkých smeroch odkazuje na štruktúru totalitných režimov. Prvky diktatúry možno vidieť najmä v dôslednom uplatňovaní oficiálnej ideológie, v knihe nazvanej animalizmus, ktorý sa dá definovať ako vláda zvierat, v skutočnosti ale odkazuje skôr na komunizmus. S tým má spoločnosť zvierat asi najviac spoločného: najmä spoločné vlastníctvo v ostrom vymedzení sa voči “buržoáznej spoločnosti”. Zvieratá, ktoré reprezentujú vývoj totalitného systému, sú vybrané s ohľadom na fyziognómiu a biologické predispozície: prasatá, ktoré majú vyšší intelekt, sa dostávajú do čela farmy, sú aj veľmi chamtivé, lenivé, pažravé a panovačné. Ovce majú sklon poslúchať a podriadiť sa, psy sú verné svojim pánom, kone sú symbolom tvrdej práce a vytrvalosti. Viaceré zvieratá len opakujú naučené slová. Napriek hlásanej rovnoprávnosti je táto spoločnosť hierarchizovaná a vieme v nej identifikovať vyššie i spodné vrstvy. Medzi prasatami nachádzame niekoľko zaujímavých charakterov, vynikajú najmä Snehuliak a Napoleon (trefne prepožičané z francúzskej histórie). Ich opozičný boj je alúziou na vládu jednej strany a následne i kult osobnosti. Nielenže je víťaz Napoleon glorifikovaný ako poloboh, ale získava tiež niekoľko lichotivých prívlastkov ako Otec zvierat, Priateľ káčat a podobne (podobnosť s J. V. Stalinom). Systém v prvom rade potrebuje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať: zvieratá si vytvoria Sedem prikázaní, ktoré majú regulovať ich správanie a predísť tak škodlivému konaniu. Medzi kľúčové prikázania patrí zdôrazňovanie rovnosti medzi zvieratami, čo sa napokon preukáže tiež ako diskutabilné, keďže v závere sa heslo zmení na výstižnejšie „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“. Rovnako je v texte prítomných niekoľko porušení či obchádzaní pravidiel, ktoré sú však zo strany prasacej elity vždy dôsledne argumentačne podchytené (a neraz veľmi vtipne): „Nemyslíte si, dúfam, že my prasatá konáme z nejakých sebeckých pohnútok?! Mnohé z nás vôbec nemajú rady mlieko a jablká. Ja sám ich neznášam. Musíme ich však jesť zo zdravotných dôvodov. Je vedecky dokázané, že mlieko a jablká obsahujú látky nevyhnutné pre zdravú výživu prasaťa. My prasatá duševne pracujeme. Celá správa a organizácia farmy leží na našich pleciach“ (s. 29).
Medzi základné piliere socializmu patrí aj ťažká práca, zosobnená ťažným koňom Boxerom, ktorý je ideálnym socialistickým pracovníkom, navyše verným stúpencom svojho vodcu: „Budem pracovať viac a viac!“ Úspechy systému sú potvrdzované pripomínaním si významných míľnikov či hrdinov (napríklad Bitka pri kravíne), plnením plánu (povestné päťročnice, projekt výstavby mlyna) a v štatistickej rovine dosahovaním technologického rozkvetu, a to aj napriek nedostatku základného tovaru. Zvieratá sú neustále ubezpečované, že kontrola moci je v ich záujme – centrálne riadená ekonomika a preberanie moci nad všetkými oblasťami života sú tiež súčasťou totalitného režimu. Aj napriek pôvodným vznešeným myšlienkam postupne na farmu prenikne teror a násilie – lebo ako inak sa dajú najjednoduchším spôsobom ovládať masy?
Okrem všeobecnej kontroly má veľký význam i propaganda: neustále sa opakujú revolučné heslá a symboly (vtipná je napríklad situácia, keď zvieratá vykopú lebku mŕtveho Majora, aby si pripomenuli, že jeho odkaz je, podobne ako Lenin, “večne živý”), revolučná hymna Zvery Anglicka či oslavy na počesť vodcu a revolučných úspechov. Všetky sprostredkované informácie hlásia len v prospech systému, zámerne sa zamlčiavajú alebo prekrúcajú informácie, ktoré by mohli vzbudiť akúkoľvek pochybnosť o režime. Prasatá zo začiatku zakazujú všetky ľudské spôsoby správania, neskôr s ľuďmi obchodujú, prenášajú si ich zvyklosti do svojho života a v závere sa na nich aj zmenia: „Dvanásť hlasov burácalo hnevom – jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka, nedalo sa však už rozoznať, kto je kto“ (s. 101).
Skreslený či sploštený obraz sveta podčiarkuje aj izolácia pred zvyškom civilizácie, neustále zmeny v uzneseniach, zveličovanie správania potenciálnych vinníkov a naopak, prehliadanie či relativizovanie prasacích neduhov. To všetko prispieva k atmosfére strachu a nepokoja, ktorá je znásobená udavačstvom, rôznymi demagogickými heslami a postupným obmedzovaním slobody, či už tlače, alebo schádzania sa. Situácia je napokon ťažko zvrátiteľná – zvieratá si cenia svoj vydobytý pokoj a úspechy svojej práce, ktoré sa potvrdzujú na rôznych schôdzach a výboroch, kritika je neprípustná, aj keď si viacerí uvedomujú nedostatky režimu.
Hoci viaceré prvky použité v texte sú nasmerované cielene na socializmus, dajú sa aplikovať prakticky na každý autokraticky orientovaný režim. Alarmujúca je postupnosť prebiehajúcich zmien, aj v histórii zmeny režimov často prebiehali najprv legálnou cestou, t.j. oficiálnym víťazstvom v priamych voľbách (napríklad nástup nacizmu v Nemecku, fašizmu v Taliansku), jeho dovŕšenie a regulácia už násilným spôsobom. Podobne aj zvieratá vítajú iné časy dobrovoľne a len ťažko zo svojich vízií precitajú. Orwell pracuje i s faktom, že zvyčajne vedúce osobnosti boli nejakým spôsobom charizmatické, rečnícky nadané a vzbudzovali prirodzený rešpekt a autoritu, a preto v neposlednom rade politika vládnucej strany vyvoláva silné emócie a dokáže presvedčiť masy. Všetky spomínané skutočnosti smerujú k odkazu potreby slobody myslenia a konania, ktorá nemôže byť sústredená len do rúk jednotlivca.
Zvieracia farma je písaná nenáročným, jednoduchým jazykom, samotné heslá socializmu prenikajú aj do lexiky – napríklad názov revolučnej hymny Zvery Anglicka, oslovovanie vodcov, skandovanie na uliciach, symboly nového a starého režimu. Orwell v poukazovaní na totalitné spoločnosti pokračoval v slávnom románe 1984, ktorý je v čase písania zasadený do budúcnosti, do sveta, v ktorom je potláčaná sloboda jedinca. Autor aj v ňom ilustruje mechanizmy manipulácie más. Zvieracia farma je akýmsi mementom, že na počiatku zásadnej spoločenskej zmeny nemusia byť zreteľné impulzy (ako sú revolučné heslá či teror), všetko môže začať uvedomením si, že čosi nie je v poriadku. Zvlášť nebezpečné je delenie spoločnosti a vzbudzovanie nenávisti – opozícia na my-oni, dobrí-zlí, zvieratá-ľudia a následne potláčanie slobody „tých druhých“.
Orwell píše o možnom riziku utopických a idealistických predstáv, ktoré sa v zlých rukách môžu zmeniť na skutočný teror. Ako sa dá proti nim bojovať? Jedným z deficitov ľudského konania v akejkoľvek dobe, na ktoré Orwell vo svojej tvorbe poukazuje, je nedostatok samostatného myslenia, ktorý vedie k dogmatizmu a obmedzovaniu ostatných. V súvislosti s povedaným odporúčam čitateľom odbornú publikáciu Fašizmus od historika Jakuba Drábika, ktorá popisuje príčiny a zdroje vzniku totalitných režimov. Živnou pôdou antidemokratických systémov je častokrát náročná spoločenská situácia, napríklad svet po vojne, nedostatok zdrojov, kríza a podobne, a teda situácia, ktorej čelíme aj v súčasnosti. Práve vtedy sa k moci môžu dostať jednotlivci, ktorí majú silu presvedčiť ostatných o vlastnej výnimočnosti a sústredia moc do vlastných rúk. Pre každú spoločnosť je zdrojom jej záhuby túžba po nenávisti a potreba vymedziť sa voči ostatným. Nech je ďalší rok 2025 výzvou pre nás všetkých – ako rok otvorenej mysle, kritického myslenia a rešpektu voči sebe aj ostatným.
Použitá literatúra:
ORWELL, George. Zvieracia farma (orig. The Animal Farm), Bratislava : SLOVART, 1998 (2. vydanie)
Patrícia Gabrišová (1990) sa narodila v Trenčíne a vyštudovala kombináciu slovenský jazyk a literatúra a dejepis na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po krátkych potulkách po hrade sa rozhodla zasvätiť život školstvu. V súčasnosti sa venuje štúdiu cudzích jazykov, písaniu poviedok a má slabosť pre všetko literárne.
