Nestáva sa, aby som tu do pozornosti predkladala beletristické dielo. Román Projekt Gilgameš mladého českého novinára a prozaika Štěpána Kučeru je ale oprávnenou výnimkou. Je to znovuzrodený stvoriteľský mýtus kombinovaný s mýtom o superinteligencii, filozofický román (hoci rozsahom a formou skôr novela), vedecká fantastika, utópia a dystopia v jednom. Navyše tip na túto knihu som dostala od najpovolanejších – lektorov vedeckej konferencie, s ktorými autor pri písaní svoj text konzultoval a neskôr ho redigovali a recenzovali.
Príbehom nás sprevádza ten najpovolanejší svedok: prievozník Uršanabi, okrajová postava pôvodného gilgamešovského eposu, ktorý bol pri všetkom, zmocnil sa nesmrteľnosti a plaví sa po moriach svetovými dejinami smerom k dnešku. Cestou stretáva postavy fiktívne i historické, napríklad Aristotela, Hypatiu či Krištofa Kolumba. Prežíva s nimi dejinné udalosti ako svedok, občas však aj ako účastník, čo vždy závisí od nevyhnuteľnosti predurčenej osudom. Opakuje staré chyby a ani pri najlepšej vôli im nedokáže zabrániť, dokonca sa strhnutý davom stáva spoluúčastníkom historických tragédií.
Autor nás prekvapí detailným rozpracovaním príbehu, ktoré je vo veľkom kontraste voči suchým učebnicovým textom, aké si pamätáme z hodín dejepisu. Najskôr máme sklon autora upodozrievať z prílišnej psychologizácie dejinných postáv či uvoľnenia uzdy fantázie. Následne však potvrdzuje hĺbku a šírku vlastného historického rozhľadu a pochybnosti idú stranou. Postavy sú predsa ľudsky živé a veľmi pravdepodobne sa správali a rozhodovali podľa podobných pohnútok, aké nás ovládajú doteraz. Necháva teda čitateľa chvíľu zaskočeného, potom ho podnieti zamyslieť sa nad tým, ako by sa zachoval sám – či by sa dokázal vzoprieť a riskovať tým možno vlastný život, alebo myknúť plecami a ísť s prúdom, lebo doba bola taká… Ľudstvo je predsa len nepoučiteľné a nepoučilo by sa, ani keby vopred poznalo následky svojho konania.
Druhú líniu textu tvoria dialógy „robopsychológa“ so superinteligentným počítačom, komentujúcim a vykladajúcim Uršanabiho príbeh. Antropomorfná superinteligencia SI, zavretá z bezpečnostných dôvodov vo Faradayovej klietke a odpojená od internetu, je objektom psychologického experimentu. Odrieka fragmentárny a neusporiadaný Uršanabiho životopis. SI je vypočúvaná, či skôr jej naslúcha nadrozprávač a poslucháč v prvej osobe, vedecký pracovník. Jeho úlohou je rozoznať v zamotanej robotickej mýtopoézii zmysel, a tým sa dopátrať aj významu dejinného prebývania ľudstva na svete. V priebehu rozvíjania príbehu o Uršanabim stíha ešte uvažovať nad spletencom vlastného života – chladnúcim vzťahom s manželkou, neperspektívnou vášňou k milenke a budúcnosťou novostvoreného ešte nenarodeného potomka.
Titul knihy je možno nechcenou narážkou na istý iný projekt presahujúci svojich stvoriteľov. Autor takýchto prekvapení prichystal viac a svoj rozhľad čerpá aj u autorov, ktorých som už na týchto stránkach odporúčala. Ponúka dostatok zábavy pre mladších čitateľov, miestami až korenistý mládežnícky jazyk a humor, ale aj dostatočný ponor pre hĺbavejších. Nachádza prepojenia medzi archaickými mýtmi cez ich moderné negácie až po pseudomýtus vo vízii budúcnosti. Napriek všetkému však nevyznieva pesimisticky. Odkazom superinteligencie je, že zmyslom príbehu života je možno príbeh sám. Toto jeho prerozprávanie je veľmi príjemným osviežením a povzbudením k rozprávaniu ďalšieho, pretože napokon všetci sme svojím vlastným Uršanabim, sme si prievozníkmi, sprievodcami aj rozprávačmi. Všetci žijeme ten svoj príbeh, ktorý čaká na poslucháča.
Štěpán Kučera
Projekt Gilgameš
Druhé město, 2019
Publikované: 18/11/2019
Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.
