Možno si spomínate na môjho synovca – toho, ktorý ma upozornil na STARMUS, fenomén mne dovtedy neznámy. Na potulky za poznaním sme sa tentokrát spolu vybrali do Olomouca na Academia Film – festival vedecko-popularizačných filmov, aby sme tam naživo stretli nikoho menšieho než Richarda Dawkinsa. Vo svojom vystúpení sa venoval – čomu inému, než – propagácii ateizmu. Tešil sa plnej kinosále, dobrému zdraviu a naďalej brilantnému rečníckemu štýlu. Trpezlivo odpovedal na všetky diskusné otázky a avizoval svoju knižnú novinku, sľubujúcu zhrnutie argumentov v prospech svojho postoja, určenú mladým a dospievajúcim čitateľom. Kniha je čerstvo na svete, nech sa páči – tu sú čerstvé dojmy z nej.
Dawkins sa v knihe venuje mýtom a ich tvorbe, pričom nachádza dejinné miesto aj monoteizmu a v ňom kresťanstvu, ako jeho vývojovému stupňu. Radenie kapitol predkladá najprv tézu, ktorú neskôr spochybní či vyvráti. Argumentuje historickými a vecnými faktmi, ktoré však zrejme každý úprimne veriaci človek s akým-takým prehľadom v religionistike už tak či onak ovláda. Tí ostatní o ne zväčša nestoja, ľudovou zbožnosťou teda neotrasú. Kanonizovaným spisom pripisuje jednoznačne politické motivácie a prirodzený pôvod ľudského autorstva bez nadpozemských zásahov. Ďalej sa zaoberá potrebou, či skôr nepotrebnosťou, transcendentnej autority ako zdroja ľudskej morálky či prostej slušnosti alebo mýtickej múdrosti rozoznať dobré od zlého. Náboženstvá považuje za kmeňové placebo proti úzkosti, tvárou v tvár vedomiu vlastnej konečnosti. Nerobiť zle či konať dobro možno aj bez viery či náboženstva.
V ďalšom, omnoho lepšom, hoci nepomerne skromnejšom oddiely knihy ponúka evolučnú teóriu ako alternatívu stvoriteľského mýtu, hoci práve tu by mohol plnšie rozvinúť svoju profesijnú prevahu. Dawkins sa nikdy výslovne nezaoberá tým, čo robí život zmysluplným, ak odpoveďou nemá byť náboženská viera. Je preto ironické, že druhá polovica knihy o evolučnom pôvode života demonštruje ducha vedeckého objavu, ktorý dal náplň životu samotného Dawkinsa. Evolúciu predkladá ako triumfujúcu napríklad v zázraku stvorenia človeka (avšak v každom novom zrodení), alebo v príklade koordinácie letu vtákov v tisícových kŕdľoch. Mladého čitateľa musí fascinovať, rovnako ako iné poznatky v biológii a fyzike, že každý pohár vody, ktorú vypijeme, pravdepodobne obsahuje molekulu, ktorá prešla močovým mechúrom Julia Caesara; alebo že dva náboje, jeden vystrelený horizontálne zo zbrane a druhý voľne padajúci na zem, pristanú vo vákuu v rovnakom čase. Opäť sa – možno s ohľadom na cieľovú skupinu čitateľov, tým nepresvedčivejšie – vzdáva šance uchopiť ľudskú religiozitu a potrebu vzťahovania sa k čomusi vyššiemu z pohľadu evolučného biológa nebývalých vhľadov. U mňa tým kniha stráca body. Ak sa dočkáme slovenského vydania, ako nám bolo sľúbené na festivale, zrejme to opäť bude v osvedčenom preklade Jany Lenzovej. Straty v preklade sa teda neobávam.
Nepodceňujme teda pána Dawkinsa. Svoju nesmrteľnosť má zaručenú. Zmysel vlastného života asi našiel. Nevratne definoval diskurz a smer, ktorým sa biológia podnes uberá. Napokon, ak ste sa už zasmiali na nejakom internetovom obrázku s vtipným nápisom, nebodaj taký vytvorili, vedzte, že tento pán je autorom pojmu mém ako jednotky kultúrneho výberu a celého odvetvia memetiky, ktoré sa ním zaoberá. V tejto a v predošlej knihe však skôr než vedec vystupuje ako profesionálny ateista, nápadne pripomínajúc sektárskych kazateľov. Odvádza od solidarity intelektuálov spočívajúcej vo vzájomnom vedecko-náboženskom prímerí. Zabúda, že aj socio- a evolučná biológia majú vysvetlenie jednak ľudskej agresivity, ako aj sklonov k religiozite? Predkladá totiž vieru vo vedu, objektivitu a racionalitu takmer fundamentalistickú a rovnako ohnivo ju obhajuje pred tmárstvom. Veda však nie je automatom na pravdu (o Pravde nevraviac) a evolúcia nie je novovekým stvoriteľským mýtom. Nepochybne sú spoločenské okolnosti v domovine autora a u nás odlišné, starším však Dawkinsovo úsilie vyvrátiť náboženstvo vedou pripomenie šírenie “vedeckého svetonázoru”. Mladším možno príde vhod arzenál argumentov do diskusií so starkými či s neobľúbenými katechétmi. Nepresvedčených možno, ale presvedčených o opaku asi nepresvedčí.
Richard Dawkins
Outgrowing God. A Beginner’s Guide
Bantam Press, 2019
Publikované: 13/02/2020
Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.
