Dovolil si napísať knihu o Kantovi pre deti. V septembri oslávil narodeniny oceňovaný nórsky dramatik Jon Fosse, ktorý je tak trochu „náš“, lebo žije blízko Bratislavy a jeho manželka je Slovenka.
Nórsky spisovateľ, Jon Fosse (1959), je známy najmä ako dramatik, prozaik a esejista. Vydal aj niekoľko básnických zbierok a tvorí aj pre deti. V Nórsku je pokladaný za najvýraznejšieho dramatika a je prirovnávaný k Ibsenovi. Fosseho štúdiá filozofie a teórie literatúry v kombinácii s talentom a húževnatým písaním (od roku 1983 vydal okolo päťdesiat kníh) mu priniesli pozitívne ohlasy kritiky a ušlo sa mu aj veľa literárnych ocenení. V roku 2016 bol kandidátom na Nobelovu cenu. Prívlastok – svetový – mu patrí právom, jeho hry s nadšením prijímajú európski aj americkí diváci, jeho diela sú uvádzané aj v Japonsku a v Číne. Jeho hry premiérovali aj slovenské divadlá. Ako prozaik kvalitatívne vôbec nezaostáva, čo sa dá rovnako ako na dramatickom poli posúdiť nielen podľa pera literárnych vedcov, ale aj podľa oka čitateľov.
Fosse a Slovensko
Ak má byť pre cudzinca jeden z najvýznamnejších žijúcich škandinávskych autorov čitateľný, potrebuje naozaj kvalitný prekladateľský servis. Dobrého prekladateľa, editora aj vydavateľa. Čo sa týka posledných dvoch, Fosseho vstup na náš knižný trh sprostredkovalo vydavateľstvo Modrý Peter, v ktorom vyšla v slovenskom preklade prozaická kniha Trilógia (2014). Najnovšie máme možnosť začítať sa aj do výberu z jeho teoretickej tvorby s názvom Eseje (2016). Aktuálne vydavateľstvo prináša román Lodenica (2017) a Divadelný ústav ponúka výber z dramatickej tvorby Hry (2017). Úlohy prekladateľa sa ujal človek, ktorý má s Fossem blízky literárny aj rodinný vzťah. Spisovateľova dvorná prekladateľka do slovenčiny je jeho manželka a Slovenka Anna Fosse. Nór má tak so Slovenskom veľa spoločného a jeho geografickú a nepopierateľne aj srdečnú blízkosť šikovne využil nielen vydavateľ Peter Milčák, ktorý ho pozval na verejné literárne stretnutie do Levoče, ale aj organizátori festivalu Nová dráma/New Drama, ktorí si ho zvolili za patróna 13. ročníka.
Musím poznamenať, že ak by Fosse naozaj získal Nobelovu cenu, až potom by ho okamžite lokalizovali aj ďalšie slovenské vydavateľstvá a médiá. Nateraz sa však ukazuje, že ho oslovujú len fajnšmekri a ani on sám napriek svojim kvalitám nevyhľadáva bilbordy.
Filozofia pre deti
Práve spomínaný Modrý Peter sa postaral o vydanie Fosseho knihy pre deti s názvom Kant (2015). Ide o krehký filozofický príbeh, ktorý sa zameriava na detské otázky a strach z nepoznaného. Kniha je určená pre deti od 8 rokov a ich rodičov a jej hlavnou látkou je filozofia Immanuela Kanta, predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie, zaoberajúceho sa hranicami ľudského myslenia pri poznávaní sveta aj vznikom a vývojom vesmíru.
Pripísať si na konto knihu pre detského čitateľa s touto tematikou vyžaduje autorskú odvahu, ktorej by mohla predchádzať autorská skúsenosť. Štúdium filozofie je síce dobrý základ, ale bez umeleckej stopy spisovateľa, by bola kniha skôr literárnym textom vhodným na filozofiu pre deti, v ktorom by prevažoval didaktický rozmer nad umeleckým. Podľa zástancov filozofie pre deti sú metódy a formy práce s literárnym textom, ktoré využíva, ľahšie ako práca s umeleckou detskou literatúrou. A zase platí, že filozofické bádania a dialógy, ktoré súvisia s filozofickou literatúrou pre deti, môžu byť dobrou základňou pre porozumenie umeleckého textu.
Otec a syn
Fosseho Kant nepracuje s filozofovaním ako s remeslom, ktoré sa dá naučiť a môže byť učené. Nepredostiera filozofické koncepcie a myšlienky tak, že vyznievajú didaktizujúco. Jeho text je symbolicko-filozofickou rozprávkou, ktoré patria k tomu náročnejšiemu v čítaní detí a akosi automaticky aj k dvojadresným dielam.
Text je rozhovorom medzi otcom – intelektuálom a jeho citlivým všímavým synom, tretiakom Kristofferom. Malý chlapec si pred spaním predstavuje, aký veľký asi môže byť vesmír, či má, alebo nemá koniec. Zaujíma ho, prečo niečomu môže porozumieť a prečo niečomu nemožno porozumieť vôbec. Tieto a podobné otázky v ňom vzbudzujú strach, preto volá na pomoc v premýšľaní otca. Otec nevstupuje do chlapčenského sveta ako odborník na všetko, ale ako senzitívny muž, v ktorom, ako sa dá vytušiť, sa podobný filozofický boj v čase jeho vlastného detstva odohral tiež a v náznaku sa odohráva neustále. Otec iba jemne približuje k poznaniu svojho syna aj čitateľa. Rovnako silnú výpovednú hodnotu majú repliky syna aj otca. Syn otvára tému a otec reaguje, ale nezatvára dvere. Ani tie pomyselné dvere myšlienky, ani dvere detskej izby, ako si Kristoffer kvôli strachu želá. Krehkosť príbehu spočíva práve v zachytení chlapcovej čistoty a otcovej bezmocnosti, veď ako môžu pootvorené dvere a svetlo z obývačky ochrániť pred nebezpečenstvom, ktoré sa volá myšlienka?
Otec síce chlapca upokojuje aj odporúčaniami, že keď vyrastie, môže si prečítať knihy od Kanta a to, čo ho teraz desí, možno v dospelosti sám pochopí. Ale oveľa dôležitejšie je, že dáva synovi pochopenie a lásku. K najsilnejším momentom knihy patrí otcov výrok: „Sme tu, aj ty, aj ja. A práve to je dôležité.“
Láskavý, rozsahom krátky rozhovor veľkého autora bohato dopĺňajú ilustrácie výtvarníka Jakuba Milčáka. Sú to fantazijné obrázky, ktoré maliarskym rukopisom s tmavšou farebnosťou evokujú chlapčenský svet predstáv veľmi presvedčivo a bez prikrášľovania.
Jon Fosse: Kant
Modrý Peter, 2015
Silvia Kaščáková je poetka, textárka a rozhlasová redaktorka. Pôsobí ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte v Ružomberku. Vedecký a pedagogický záujem smeruje na literatúru pre deti a mládež, didaktiku literatúry, tvorivé písanie a náboženskú výchovu.
