Asi všetci sme si pred rokmi mysleli, že tlačená kniha bude v našom živote hrať prím a mnohým sa to aj podarilo. Na druhej strane som sa pridal do zástupu tých, čo si sťahujú ebooky a unavený zrak potešia audioknihou. Dúfam, že týmto vylepšovanie literatúry skončilo. Asi sa klamem, hľadiac na 5-rozmerné kino (čo by malo prekonávať zákony fyziky) si viem dobre predstaviť tú „chuťovku“, ktorá sa dostane o niekoľko rokov aj na náš Sedlákov. Knihy ponúkajúce pachy budú fajn iba dovtedy, kým nechytíte do rúk Bitúnok číslo 5 alebo niečo od Bukowskeho. Asi sa to skôr hodí ku kulinárskej tlači, priamo v kníhkupectve bude upozornenie, že tieto knihy sa neoblizujú v predajni, ale až po kúpe. Už z diaľky spoznáte, čo kto číta, či má práve ukazovák v Bielej veľrybe alebo v Obratníku raka, či sa nosom vŕta v Zahradníkovom roku alebo v Alenkinej krajine zázrakov. Postupne sa 5D knihy dostanú do škôl a zemepis sa bude knísať s tsunami, chémia fosforovo prskať, nemčina na vás kričať pruským povelom a angličtina gentlmensky prehliadne zošit z amerických reálií. A učebnica našej literatúry bude voňať po oštiepkoch, mňam! Chvalabohu, že sa to všetko stane v ďalekej budúcnosti, kedy budú autá lietať. Či?
Tomáš Repčiak žije v Spišskej Novej Vsi, pracuje ako referent PR mesta Spišská Nová Ves. Venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas i tvorbe piesňových textov.
