Elena Ferrante: Temná dcéra
Tento román /podľa ktorého vznikol i film Stratená dcéra/ považujem za tak sugestívny, že osobne si ma podmanil ešte viac ako slávna Geniálna priateľka. Asi kvôli odklonu od podrobného, detailného popisu smerom k úspornejšiemu jazyku, niekedy zakuklenému až do metafor.
Prítomnosť sa odohráva na priestorovo zovretom mieste: v malom juhotalianskom mestečku a na pláži pri mori. Hlavnou postavou je Leda, učiteľka angličtiny, rozvedená matka dvoch už veľkých dcér, žijúcich teraz s otcom v Kanade. V meste ju postupne skľučuje samota, nezreteľná túžba, nepokoj… Prvotné /ne/dianie a bezpečie na dovolenke sa však zlomí do až jemného psychologického hororu vtedy, keď sa zoznámi s mladou ženou Ninou, matkou malej Eleny, s jej príbuznými, keď lepšie spozná pod falošným povrchom láskyplnosti plytké vzťahy. Ninina dcérka ustavične so sebou nosí bábiku, ktorú zbožňuje a rozpráva s ňou ako so živou bytosťou. Pod vplyvom oných podvedomých temných síl Leda ukradne bábiku z pláže, v hoteli sa s ňou hrá, kupuje jej šaty, zatiaľ čo malá Elena upadá do obrovského smútku za svojou hračkou. Tvrdila o nej, že má v brušku dieťatko. A až surreálne pôsobí scéna, keď Leda oslobodzuje z brucha bábiky „pôrod“: špinavú vodu, kamienky piesok… A obrazne končí i pokoj Ledy z času pred dovolenkou, kedy mala pocit, že žije slobodne, bez záťaže deťmi, podľa svojich predstáv… Čoraz viac sa ponára do spomienok z čias svojho materstva. Spomienky v nej uvoľňujú možné traumatizovanie vlastných dcér a výčitky svedomia.
Delphine de Vigan: Děti nade vše
V najväčšej skratke by sa dalo povedať, že tento román jednej z najvýznamnejších súčasných francúzskych spisovateliek je o možnom démonicky ničivom vstupe sociálnych sietí, televíznych reality show či you tube influencerov do individuálnych a reálnych ľudských životov. Viac – ako patologicky sa môže s nimi prelínať. Tento príbeh je o to desivejší, že kvôli nenaplneným túžbam a snom po vlastnej sláve, sa Mélanie, a s ňou dlho i jej muž, nezdráha využiť najprv svojho syna Sammyho a potom i dcérku Kimm od ich najranejšieho detstva k snímaniu rôznych scénok z ich „života“, často rafinovane a obchodnícky matkou vymýšľaných, nasnímaných videom a uverejňovaných na you tube. Majú čoraz väčšie množstvo sledovateľov až sa z nich – vďaka vkladaným reklamám – stanú milionári.
Podivná mašinéria by možno ešte dlho fungovala, keby raz nezmizla z dvora rezidencie jej dcérka Kim, ktorú uniesla vďaka náhode žena, matka postihnutého syna, ktorý si s Kim dobre rozumel. Záhadu rieši svojrázna policajtka Clara, ktorej únoskyňa Élise sama po niekoľkých dňoch privedie dievčatko. Aféra vyvolala ešte väčšiu dychtivosť po videách Mélanie s jej deťmi. 
Nervový šok u dcérky vyvolal tiky v tvári a ekzém, čo bolo pre kameru tabu. Potom sa vzbúril i poslušný Sammy, keď už neuniesol posmešky, nadávky, zneužívanie. Po rokoch opustili obaja rodičov. Samy bol psychicky narušený natoľko, že odmietal vyjsť z izby, pretože všade videl kamery. Dokonca i na bruchu motýľa, ktorý mu vletel do izby. Len ich matku nezastavia ani stroskotané životy jej detí, a keď ju opustí i manžel, pokračuje na Instagrame, YouTube I TikTok sama. Jeden literárny teoretik priradil k románu priliehavú otázku: Detektívka, pamflet, dystopia?
Annie Ernaux: Roky
Kto by chcel poznať z iného než kvázi odborného uhla pohľadu politicko – spoločenské dejiny a udalosti najmä 20. storočia vo Francúzsku ale nielen tam /a nielen vtedy/, majstrovsky krížené s intímnymi udalosťami v živote autorky a jej rodiny, tak Roky sú práve taká kniha. Je to bohatá, zložitá mozaika osobného a politického, napísaná zovretým, a pritom bohatým literárnym jazykom.
Jana Bodnárová je slovenská poetka, prozaička a autorka kníh pre deti.
