Stand-up komička Nasi A. Motlagh pochádza z Iránu. Keď mala 15 rokov, spolu so svojou rodinou sa presťahovala na Slovensko. Momentálne je študentkou vysokej školy a vystupuje v šou Silné reči. Zo svojej poličky pre vás vybrala knižnú sériu o Ramone Quimby od autorky Beverly Cleary, knihu Boy Roalda Dahla a knihu poézie iránskeho básnika Sohraba Sepehriho The Death of Color.

Nie som knihomoľ a ak prečítam nejakú knihu, nie je to preto, aby som si spríjemnila voľné chvíle. Moje knižné odporúčania budú preto pre niekoho bezcenné, pre iného ale môžu byť zaujímavé. To, že knihy pre mňa nie sú zdrojom zábavy, v konečnom dôsledku znamená, že som veľmi vyberavá.

Moja mama však knihomoľom je. Do kníh je priam zbláznená, neodkladá ich, kým ich celé neprečíta. Číta rýchlo a hneď ako dočíta jednu, siaha po ďalšej. Už od detstva mňa aj môjho brata učila, aké je čítanie dôležité a ako dokáže zmeniť život. Mala som sedem alebo osem rokov, keď mi kúpila knižnú sériu o Ramone Quimby, zvedavom osemročnom dievčatku a jeho veselých dobrodružstvách. Príbeh je rozprávaný hlavnou postavou, Ramonou, a ako plynie, celý čas cítite neopakovateľné čaro mladosti a nevinnosti, ktoré prestupuje celú sériu.  Kniha ma tak výrazne poznačila najmä preto, lebo aj ja som bola presne takýmto dievčatkom – živým a túžiacim spoznávať nepoznané. Autorka Beverly Cleary ma prostredníctvom tohto pútavého príbehu neustále povzbudzovala, aby som stala ešte zvedavejšou, nebála sa klásť otázky a učiť sa nové veci.

Niekoľko rokov po prečítaní tejto série, som si obľúbila tvorbu Roalda Dahla, ďalšieho autora detských kníh. V tomto prípade môžem ale smelo povedať, že jeho diela majú také čaro, že môžu byť inšpiratívne aj pre dospelého človeka. Kniha, ktorá bola pre mňa najviac poučná a ktorú som si so sebou brala, kamkoľvek som šla, bola jeho prvá autobiografická kniha s názvom Boy alebo Boy: Tales of Childhood. Tento titul, rovnako ako jeho ďalšie, má v sebe neopakovateľné kúzlo detstva a priateľstva, ale na rozdiel od ostatných jeho textov, vychádza zo skutočného života a často sú v ňom obsiahnuté temné a realistické tóny.  Boy ma naučil, že život je trpko-sladký, že s ním treba občas bojovať a niektoré dni bude ťažké prežiť, ale aj napriek problémom sa svet nezborí.

Môj posledný tip je básnická kniha od iránskeho básnika s názvom: „مرگ رنگ“ v anglickom preklade The Death of Color. The Death of Color je prvou zbierkou poézie autora menom Sohrab Sepehri, ktorú vydal v roku 1951. Obsahuje 23 básni, ktoré boli preložené do angličtiny. Prostredníctvom tejto skvelej knihy som objavila krásu, ktorá sa prelína s tmou a tajomstvo šťastia a svetla, ktoré nikdy neodhalíme. Začala som ju čítať ako tínedžerka a ukázala mi, že spoznávanie vlastných emócií, hlavne hlbších a temnejších citov, pred nami dokáže otvoriť úplne nový svet, o ktorom sme doteraz ani netušili, že existuje.