Genocída, hladomor, vojna, diktátorské režimy, krvavé konflikty a extrémistické ideológie. Presne o týchto témach sa v absyntovke Posledný pustovník od Michaela Finkela nepíše. Kniha vyčnieva z radu reportážnej literatúry. Nie je o strastiplných ľudských osudoch, ani o utrpení civilistov. V tejto knihe nenájdete naturalistické opisy plačúcich detí, uplakaných mám ani otcov odídených na front. Práve naopak. Táto kniha prekypuje pokojom, tichom a filozofiou.

Confusão... Slovo, podľa autora prakticky nepreložiteľné, dokonale vystihuje charakter občianskej vojny v Angole, ktorú nám poľský reportér Ryszard Kapuściński predstavuje v knihe Ďalší deň života. V skratke by sa dalo povedať, že opisuje stav anarchie, zmätku, totálneho neporiadku a chaosu. Ako hovorí sám autor: „V confusão je akýsi fatalizmus. Človek chce niečo spraviť, ale všetko mu padá z rúk.“

Na začiatku sa topím. Neviem plávať. Ale nekričím o pomoc. Sama postupne prichádzam príbehu na chuť. Občas sa pozabudnem, vetu musím prečítať znovu. Žasnem, otváram ústa, zatváram oči, kývam hlavou. Pri čítaní z mojich úst pomerne často vychádzajú suché a nerozvité vety ako ,,Neuveriteľné!“ alebo ,,To nie je možné!“. No pokračujem ďalej. A pokračovať chcem.

Ikonický román psychoterapeuta Irvina D. Yaloma Keď Nietzsche plakal v preklade od Vladislava Gálisa vyšiel ako 109. publikácia vydavateľstva Premedia. Ide o prvé dielo z Yalomovej neodolateľnej filozofickej trilógie, ktorej pokračovaním sú aj Liečba Schopenhauerom a Problém Spinoza. Oduševnená Yalomova tvorba ma ako verného fanúšika novovekej filozofie frustruje. Čitateľ si totiž pri takmer 400-stranovej výdatnej porcii pútavých textov

V posledných rokoch sa v kníhkupectvách objavuje čoraz viac komiksov, ktoré už nie sú určené len pre milovníkov sci-fi príbehov či dobrodružstva. Ide o komiksy pre dospelého čitateľa, zobrazujúce problémy, vzťahy a situácie z reálneho života. Ja, ktorá som okrem Káčera Donalda komiksom nikdy neholdovala, som si so zaujatím prečítala príbeh o detstve, dospievaní

Súčasťou čara mainstreamovej detektívky ako žánru je nepochybne naplnenie spravodlivosti. Dôkazy do seba logicky zapadnú, kruh sa uzavrie a čitateľ môže pocítiť uspokojenie z toho, že aspoň ten fiktívny svet sa stal lepším miestom. Práve táto lineárnosť však môže vyvolávať dojem umelosti a niet divu, že mnohí autori hľadajú spôsoby, akým detektívku ozvláštniť. Jess