Visenie môj manžel raz v lese za Košicami zrazil jeleňa bezvládne telo zvieraťa odletelo nabok špička parožia zostala zabodnutá v čelnom skle ako výkričník spomenul si vraj na uťaté hlavy v chatách a kultúrnych domoch zavesené len tak vo vzduchu (prezývané “trofeje”) nikdy nečakal, že jednu uvidí zblízka ráznym žmurknutím zo seba zotrel sklené
Hlava Tú hlavu treba ohlúpiť Tej hlave treba dobre dopriať Tej hlave treba dať všetko Čo potrebuje a po čom túži Lebo si to jednoznačne zaslúži Za tie veky nekonečné Počas ktorých zabránila Toľkým veciam zhora padajúcim Vniknúť do krku a ďalej Tú hlavu treba dobre ohlúpiť A nie ňou iba krútiť Pred pohostinstvom S nápisom Zatvorené
Poznámka: Básne boli nájdené v mojej živej pozostalosti, ako prvý si ich, samozrejme, prečítal Jožo Urban, niektoré z nich boli možno aj uverejnené v dobovej tlači. Presne si to už nepamätám, veď je to viac ako 30 rokov... Báseň xxx (aj ja píšem...) vznikla – keďže určite nie som vizionár – o rok-dva neskôr, zaradil som ju
Jozef Palaščák (1984) debutoval zbierkou Básní TELOI (2009). V roku 2010 vyšla bibliofília Otec, Syn a Cudzinka a zatiaľ ostatnou zbierkou je Notácia (2014). Jeho básne boli preložené a publikované v maďarčine, angličtine, slovinčine, bosniačtine a poľštine. Píše recenzie, poviedky, je
(výber z knihy) Daniela Kováčiková (1983) vyštudovala učiteľstvo slovenského a anglického jazyka na FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Píše poéziu. Texty jej publikovali časopisy: Romboid, Vertigo, Vlna, Fraktál a Glosolália. Minulý rok jej vyšla debutová básnická zbierka Svet:lom. Autorka žije a
Večnosť je plná starých ľudí, mladých je tu menej, väčšina ešte žije. V niektorých miestnostiach sa mi na bosé nohy lepia sivé vlasy, cítim šanelpäťku a pitralon. Pod vankúšmi vidieť peniaze, pod posteľami fotky, ihlice, udice a karty. Niektorí chodia po chodbách a vykrikujú, že oni to tak nemysleli. Nie je tu nebo ani peklo.
dvor prídem na svet v tlmenom ľudskom sídle plameň sviečky sa vtedy nepohne ani v okamihu pôrodu z mojej hebkej škrupiny. nezraní ma najväčší miestny dravec a ani kliešť - budem sa týčiť nad rodiskom (viacerymi rodiskami, o ktorých radšej nehovorím) a krv mojej matky sa pôsobením delenia sveta rozpáli dobiela: cena života leží
Básne pochádzajú z práve vychádzajúcej zbierky Černozem. Vznik a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia genesis 1 svet stvoril výbuch svetla keď sa potom vesmír rozpínal a ochladzoval svetlo zoslablo na neviditeľné rádiové vlny za tridsať miliónov rokov tmy časť žiarenia zhustla do hmoty a neskôr do plynových mrakov
Ján & Martina Vieš, čo zmení táto báseň? Nič. Guľka je silnejšia než pero, lož je stará pravda a najmocnejším nástrojom majstrov vojny ostáva ľahostajnosť. Vieš, čo zmení táto báseň? Absolútne nič. Pôjdeme do práce, domov za deťmi, na cintorín, na pole plieť pre pánov, pôjdeme do obchodu, do školy, do krčmy, k voľbám...
Korekcia tituliek I. Tak si priznal, že si namýšľaš A ja, že nie som na hran(i)e Kým sa neobzerám na obe strany Cesty Nemám strach II. Prečo sa ti zdá cudzie a drapľavé Odísť Pre neisté začiatky Prečo hľadáš dôvody si neobuť topánky ? III. Iba ty si schopný pomenúvať ľudí Ako z románu