Hlava
Tú hlavu treba ohlúpiť
Tej hlave treba dobre dopriať
Tej hlave treba dať všetko
Čo potrebuje a po čom túži
Lebo si to jednoznačne zaslúži
Za tie veky nekonečné
Počas ktorých zabránila
Toľkým veciam zhora padajúcim
Vniknúť do krku a ďalej
Tú hlavu treba dobre ohlúpiť
A nie ňou iba krútiť
Pred pohostinstvom
S nápisom
Zatvorené
Zanechám všetko
Zanechám všetko napospas osudu
Nech slnko si pečie
Dážď sneh padá
Voda nech mrzne a ľad sa topí
Nech Mesiac sa furt inak na nebi ukazuje
A znamenia nech si znamenajú čo len chcú
Nech zver ľudia hubia a ľudstvo nech zahubí pohroma
Nech stane sa všetko čo sa má stať
Zanechávam to napospas osudu
Lebo čo iné mám robiť?
Usalašil som sa
Usalašil som sa uprostred chodníka
Akonáhle som prišiel na to
Že tu mi bude najlepšie
Že presne na toto miesto patrím
Že práve tu mi to vyhovuje
A to isté som potom
Hovoril aj ostatným
Len sa tu ľudia pekne usalašte
Uvidíte aké je to úžasné
Aký je to pocit perfektný
Byť tu takto pohodlne usalašený
No oni ma vôbec nepočúvali
Nikto naozaj nikto mi neveril
Len ma stále obchádzali
Niektorí potichu
No iní aj nadávali
Nakoniec som ešte mohol byť rád
Že do mňa nekopú
Potreboval by som sa dnes dostať do vane
Potreboval by som sa dnes dostať do vane
Potreboval by som zmyť špinu sveta zo seba
Potreboval by som vo vani vykonávať
Jednoduché úkony
Namydliť sa
Opláchnuť
Vytiahnuť ďugov
Odtokom odtiecť
Aby môj krk
Aby môj krk
Ťarchu rite
Dobre odvážil
Priviazal som povraz
O potrubie v pivnici
A teraz tu
Medzi zemiakmi a zaváraninami
Mykám sa smrdím
Hojdám sa v prievane
Visím si visím
Dnes sa viac nestane
Milo Janáč vyštudoval kulturológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Počas štúdia publikoval prvé literárne pokusy v časopisoch Dotyky a Nové slovo. Neskôr pracoval v rôznych médiách (Východoslovenské noviny, SITA, denník Pravda) a na marketingovom oddelení telekomunikačnej spoločnosti Antik Telecom. Po návrate do rodného mesta bol dlhodobo nezamestnaný, potom pracoval ako barman. V súčasnosti je vedúcim oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Gelnici. Poviedky publikoval v Denníku N, Rozume a pražskej A2. Knižne vydal novelu Milo nemilo, za ktorú získal Cenu čitateľov Anasoft litera. Jeho texty boli preložené do ukrajinčiny, poľštiny, češtiny a nemčiny.
