Nie som asi najväčší preborník v čítaní ruskej satirickej prózy, ale keď sa na svetlo sveta dostal slovenský preklad knihy Kufor od Sergeja Dovlatova, vedel som, že to bude niečo pre mňa. Táto komorná kniha nie je vlastne žiadna novinka, sú to poviedky, ktoré vychádzali v osemdesiatych rokoch v Amerike a pojednávajú o rokoch šesťdesiatych, takže už je to vlastne dosť stará literatúra. Pre slovenský trh však novinka. A je dobré, že konečne spoznávame tohto autora aj my. Najvýstižnejšie slovo pri opise Dovlatovovho štýlu je asi lakonickosť. V jeho autobiografických poviedkach nie je ani slovo navyše, netrepe do vetra. Je to skúpy rozprávač, ktorý zamlčí balast a opíše to podstatné. Jeho humor je triezvy, čo sa už veľmi o hrdinoch povedať nedá. Nesmeje sa na plné ústa, vlastne sa ani vy často neusmievate, pretože absurdity, ktoré opisuje, hraničia skôr s údivom ako s humorom. Kniha tak lavíruje medzi komičnom a pocitom existenciálnej tiesne. Dovlatov, ako mnohí ruskí autori, zachytáva magickú realitu sovietskeho zväzu a pretavuje ju do svojich malých takmer kafkovsko absurdných historiek. Pre milovníkov ruskej literatúry povinná jazda.
Môj súčasný miláčik na poli svetovej beletrie je Kanaďan Patrick DeWitt, u nás zatiaľ trestuhodne neznámy. Takže aj jeho poslednú knihu French Exit si môžete zatiaľ prečítať len v angličtine, aj keď sa už dočkala filmového spracovania. Toto je tip pre slovenských vydavateľov, že mohli by sa na jeho knihy pozrieť, aby to neskončilo ako s Dovlatovom. French Exit je štvrtou knihou autora a jeho druhou zo súčasnosti. Predtým napísal gotický román Undermajordomo Minor a antiwestern Bratia Sistersovci (jediný vyšiel po slovensky), iba debut Ablutions sa odohrával v súčasnej realite. French Exit je zasadený do prostredia newyorkskej smotánky. Hlavná hrdinka – žena, ktorá celý život nepracovala – sa po smrti muža a minutí finančných rezerv musí rozhodnúť, čo so životom. Po rokoch kontaktuje svojho syna, odchovanca internátnych škôl a pokúsi sa s ním obnoviť citové puto. Právnik jej poradí, aby čím skôr predala hnuteľný majetok, lebo byt jej aj tak zabaví banka. Kamarátka jej ponúkne svoj výletný byt v Paríži, aby tam načas odišla a pouvažovala, čo ďalej. Rozhodne sa teda zmiznúť so synom a so svojim kocúrom, treťou hlavnou postavou príbehu, do francúzskej metropoly, ale nie preto, aby tam svoj život reštartovala, ale aby sa z neho vykradla tak po francúzsky, čo naznačuje aj názov knihy. Fráza French Exit vyjadruje odchod účastníka oslavy bez toho, aby sa rozlúčil. Patricka DeWitta recenzenti často nazývajú románovým Wesom Anderssonom, vzhľadom na to, že plní svoje knihy čudáckymi, pitoreskými postavičkami a z kulís jeho príbehov cítiť závan distingvovanej noblesy a pastelových farieb. Jeho postavy sú netypickí introverti, aristokrati uviaznutí v modernom svete, ktorí sa do jeho prízemnosti nechcú namočiť. DeWitt navyšše majstorvsky opisuje ich vnútorné duševné pochody, bizarné zážitky a svojráznu dennú rutinu. Prechádza z vtipných polôh, keď sa tomu hlasnému smiechu neubránite až do tragických či melodramatických tónov. Pre mňa osobne sú jeho knihy pravá orechová beletria, príbehy, z ktorých netrčí neelegantne spoločensko-kritický rozmer, nie sú ani kaviarenskou midcultovou prózou, ale sú postavené najmä na delikátnosti štýlu a originálnych citlivých charakteroch.
Jednou budeš Arab je kniha, v tomto prípade päť kníh, ktoré na vás hľadia z police kníhkupectiev dlhé roky a vy si hovoríte, že raz by ste si to prečítali. Ja mám za sebou dva diely a môžem len odporučiť. Ak máte radi svojrázne, ale kvalitne spracované autorské komiksy, toto je správna voľba. Zároveň je to druh čítania, ktoré vás prenesie do sveta, o akom ste ani nechyrovali. Respektíve nevedeli ste si predstaviť, že ten svet mohol mať až takýto rozmer. Autobiografické rozprávanie Riada Sattoufa vás zavedie do osemdesiatkovej Sýrie, rodnej krajiny jeho otca, kde na vidieku panovala životná úroveň nie vyššia ako v stredoveku. Všadeprítomná chudoba, fyzická aj duševná, ulice posiate výkalmi, praskajúce domy, tlupy bezprizorných detí, domácnosti bez nábytku, modernitu suplujúce plastové atrapy všetkého, školských aktoviek či dokonca topánok, všadeprítomný militantný fetiš na vodcu a, samozrejme agresívny antisemitizmus. Na opačnej strane sveta príbehu stojí konzumeristické Francúzsko, odkiaľ pochádzala autorova matka a v ňom rozvedené rodiny, pokrytectvo, vyprázdnenosť západnej civilizácie a chlípny sexizmus, ktorý je rovnako intenzívny v zaostalej Sýrii aj v tejto modernej kultúrnej krajine. Autor nešetrí ani jednu zo svojich rodičovských krajín a hyperbolizovaná forma komiksu defekty týchto svetov a vývoj hlavného hrdinu adekvátne vystihuje. Je to čítanie na jednej strane veľmi zábavné, na druhej strane však čítanie len pre silnejšie žalúdky, pre pochopenie kontextu dlhodobej situácie na Blízkom východe však výživné.
Peter Gärtner debutoval v roku 2017 detskou knihou O čertovi Kolofónovi, ktorá vznikla na motíve úspešnej divadelnej hry jeho Bábkového divadla Morgonrock. V roku 2019 vydal svoju prvú knihu pre dospelých Veľký román vo vydavateľstve Zum Zum Production a vytvoril pôvodnú divadelnú hru Lovci duchov pre Bábkové divadlo Žilina. V roku 2020 napísal a vydal detskú ilustrovanú knihu Čakanie na sneh.
